Zobraziť přihlasovací formulár

Malé krôčiky k plnohodnotnému dňu

  • Publikované:
Malé krôčiky k plnohodnotnému dňu

Asi to poznáme, proste žijeme sem tam rýchlo, sem tam pomalšie, niekedy za jeden deň zvládneme toľko, čo za niektorý týždeň ani omylom. Tak to proste je. Ale dobrý pocit z plnohodnotne nielen odpracovaného, ale aj prežitého dňa, ten je úplne opojný. Ako pracovať na tom, aby sme každý deň prežili čo najzmysluplnejšie? A nielen pracovne, ale vo všetkých oblastiach nášho života?

V posledných rokoch sa čoraz viac ľudí zaoberá tým, ako vlastne prísť na to, čo v živote chcú. A týmto sebapoznaním vlastne dospieť šťastie. Jednou z ciest, ktoré vedú k väčšej spokojnosti so svojím vlastným životom, je život prítomným okamžikom. Uvedomovanie si sama seba tu a teraz, nie tú verziu nášho ja, ktorá sa vyskytuje v minulosti alebo tú, ktorá má za úlohu všetky tie veci v budúcnosti.

Začnite hneď po prebudení. Urobiť vstávanie príjemné je celkom veda, aspoň pre väčšinu z nás. Ale môžeme začať pomaly. Treba skúsiť nekontrolovať hneď po prebudení maily, sociálne siete alebo kalendár, ale sústrediť sa na svoje telo, na pretiahnutie sa, na chvíľku pokoja.

Vnímajte sa fyzicky. Keď sa umývame, nanášame make-up, obliekame sa a vôbec - pri našej každodennej rannej rutine, môžeme sa skúsiť sústrediť sami na seba, na vodu, ako po našom tele steká, na to, ako vnímame svoju kožu pod našimi prstami, sústrediť sa na dotyk a to, čo cítime. Uvedomovanie si svojho vlastného tela je dôležitejšie, než by sa nám zdalo. Potrebujeme kontakt nielen so svojou psychikou, ale aj telesnou schránkou.

Choďte sa prejsť. Nie, nie je to rada slniečkárov alebo filozofov, je to po tisícročia odskúšaná vec - pobyt v prírode človeka upokojuje. Je to najprirodzenejšia forma meditácie, či už zvolíte les, lúky, jazerá, rybníky, pole alebo čokoľvek je vám blízko, bude vám v kontakte s prírodou lepšie. Ak máte psa, vezmite ho na prechádzku, ak nie, choďte sami. Aspoň raz za čas. A pozerajte sa na všetko okolo, farby, svetlo, vône.

Nebojte sa činností, ktoré nezamestnávajú hlavu. Kreslenie, maľovanie, varenie, záhradkárčenie... všetkým týmto činnostiam (a mnohým iným) sa často vyhýbame alebo si k nim berieme hudbu, niekoho na porozprávanie a tak ďalej. Nechceme nechávať hlavu nevyťaženú, pretože potom začne bzučať a vyroja sa dotieravé myšlienky. Mali by sme tomu ale ísť naopak naproti. Zostávať zamestnaní, ale sami so sebou, to je veľký krok k spokojnému životu.

Dýchajte zhlboka. Ktokoľvek kedy chodil na jogu, zistil, že dýchanie môže byť celkom veda. Uvedomelé dýchanie, hlboký nádych, výdych a koncentrácia na celý proces, ktorý normálne prebieha automaticky, stojí za vyskúšanie. Máločo vás tak usadí v prítomnosti, ako sústredenie sa na vlastný dych, na to, nech predýchavate celé telo.

Užite si jedlo. Veľa z nás je „len“ preto, aby nám fungovalo telo (a to ešte s otáznikom). Skúsiť si raz za čas, ale ideálne zakaždým, keď jeme, jedlo naozaj vychutnať nás donúti nielen jesť lepšie veci, ale tiež sa upokojiť a dopriať telu i mysli čas.

Sústreďte sa a zabudnite na multitasking. Organizovaný multitasking je skvelá schopnosť, ale väčšinu z nás len zdržuje od toho, aby sme veci vyriešili. Takže s ním môžeme prestať a radšej sa naučiť priorizovať. A akonáhle si raz sadneme k úlohe, mali by sme ju tiež dokončiť.

Vypnite elektroniku a začnite sa ľuďom pozerať do očí. Očný kontakt je jedna z vecí, ktorá sa v poslednej dobe extrémne vytráca. Možno si to ani neuvedomujeme, ale očný kontakt strácame aj so svojimi najbližšími. Skúste ho aktívne vyhľadávať. Pohľad z očí do očí, oslovenie menom a úsmev, to sú najlepšie aktivátory komunikácie.

Prijmite negatívne emócie. Nikto z nich nemá radosť. Ale pristihnúť sa v zlosti, smútku, v závisti alebo neprajnosti je normálne. Každý z nás je len človek a svoje emócie nemôžeme držať na uzde stále. Nevmanipulujeme sa do stavu permanentného šťastia, a tak, pre pokoj duše, musíme vedieť prijať aj svoje tienisté stránky. Čo neznamená, že nebudeme pracovať na ich zlepšení, ale to už je iná rozprávka.

Dobré skutky. Je to klišé? To ale neznamená, že to nie je pravda. Bez vypočítavosti a myslenia na systém pôžičky za oplátku je pre každú dušu naplňujúce byť k okoliu milý, dobrý a ochotný. Do takej miery, do akej sme schopní nečakať nič naspäť, necítiť sa zneužívaní alebo využívaní.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku