Psychické ochorenia sa nevyhýbajú ani našim dospievajúcim deťom

Raná adolescencia je pre všetkých veľmi náročné obdobie. Ako pre toho, kto ju prežíva, tak pre tých, čo sa vyskytujú v jeho okolí. Ak už to u svojich detí máte za sebou, pravdepodobne si hovoríte, že „veľmi náročné obdobie“ sú pomerne slabé slová. Neexistuje žiadna príručka, čo je v takom období normálne, a čo už je varovné znamenie, ktorému by sme mali venovať zvýšenú pozornosť. A tak nám často uniknú veci, ktoré by sme mali riešiť oveľa skôr.

Ak sa náš teenager začal správať „inak“, vždy máme po ruke vysvetlenia - a sú dobré. Dieťa si v ranom dospievaní prechádza obrovskými zmenami. Jednak telesnými a hormonálnymi, ale predovšetkým psychickými a sociálnymi. Dieťa sa začne vymedzovať voči nám aj ostatným autoritám, buduje si svoju pozíciu medzi rovesníkmi a k tomu všetkému sa ešte snaží pochopiť samo seba.

Je toho na nich moc (aj keď si myslíme, že sme to predovšetkým my, kto trpí) a nevedia sa s tým dobre vyrovnávať, mení sa ich štýl komunikácie (i náš), cítia na sebe obrovský tlak, s ktorým nevedia, čo si počať. A často sa stane, že sa - na chvíľu - náš vzťah rozpojí, potrebujeme čas, aby sme všetci to „nové ja“ spoznali. A tak sa stane, že to, čo by už mohli byť známky psychickej poruchy, buď prehliadneme, alebo pokladáme za ďalší prejav tej prekliatej puberty.

• V dnešnej dobe je toto nezámerné opomenutie obzvlášť nebezpečné. Zväčšuje sa priepasť medzi generáciou rodičov a dnešných dospievajúcich, vplyv na to majú technológie aj úplne iné sociálne nároky. Častejšie tak dochádza k nepochopeniu potrieb alebo ich bagatelizácii.

Aké poruchy deťom hrozia?

Ak by sme mali spomenúť psychické poruchy, ktoré nie sú napríklad dedičné alebo vzniknuté bez vonkajšieho zapríčinenia, dôjdeme k niekoľkým oblastiam. Dospievajúcim najviac hrozia:

• Poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia)
• Látkové aj nelátkové závislosti
• Depresia
• Sebapoškodzovanie

Závislostiam dospievajúcich a tomu, akú úlohu by sme mali hrať v ich rozpoznaní, náprave a ideálne prevencii, sme sa venovali v článku Rodičia a drogová závislosť detí. A ak vás zaujímajú pocity, ktoré dieťa môžu k závislosti doviesť, prečítajte si tento článok.

Všetky spomínané poruchy vyplývajú z neschopnosti vyrovnať sa s vnútornými zmenami a vplyvom okolia. Často je ale za tým všetkým taký metamotív, skrytý a neformulovaný. Dieťaťu je zle a potrebuje pozornosť. Veľa problémov vzniká preto, aby sme si dieťaťa „všimli“ a pomohli mu sa z nejednoznačnej situácie dostať, ukázali mu, že nie je na svete samo, hoci si tak pripadá.

Varovné znamenia

Ak je na nás dieťa drzé, trieska dverami alebo sa jeho slovník začne rozširovať o vulgárne výrazy, strácame síce nervy, ale toľko obávať sa nemusíme. Sú ale znamenia, ktoré by sme prehliadať nemali - radšej ich riešiť zbytočne, než neriešiť tie, ktoré to potrebujú.

• Nadmerná izolácia, uzavretosť
• Záchvaty plaču alebo hnevu
• Málo alebo naopak moc spánku
• Zmeny váhy
• Nezvládnuteľné správanie, agresivita, podráždenosť
• Disciplinárne a/alebo študijné problémy
• Strata záujmu o skôr obľúbené aktivity
• Zmeny kolektívu priateľov

Všetky tieto príznaky môžu byť do istej miery nevinné, ide ale práve o ich intenzitu. Je teda do značnej miery na nás, ako ich vyhodnotíme. Pre dieťa je nesmierne dôležité, aby v nás malo dôveru a vedelo, že sa na nás so svojimi problémami môže obrátiť. To môžeme podporiť tiež napríklad tým, že budeme so svojimi deťmi zdieľať aj svoje trápenia a skúsenosti, pripomenieme si, čím sme si prechádzali v jeho veku a budeme o tom hovoriť. Možno sa trafíme do veľmi podobnej situácie, ktorú naše dieťa zažíva, a tým mu dodáme odvahu o tom hovoriť.

Učitelia vedia svoje

Ak máme podozrenie, nie je od veci obrátiť sa na učiteľa v škole a prebrať s nimi prípadné patologické správanie nášho dieťaťa. Hoci si to málokto z nás uvedomuje, učitelia často rozpoznajú problém oveľa skôr než rodič. Nie sú emocionálne zainteresovaní, ale hlavne majú na svojej strane skúsenosti a štatistiku. Prešli im pod rukami stovky detí rôzneho veku a ich oko je odborné nielen v ich akademickom predmete. Toto sa rodičom často zle uznáva, pretože - kto pozná moje dieťa lepšie ako ja? To je však prístup, ktorý môže viesť k problémom.

„Ja aj moja mladšia sestra sme chodili na rovnakú strednú školu. Som o šesť rokov staršia, takže už som tam dávno nebola, keď mi zrazu volala školská poradkyňa a moja bývala nemčinárka v jednom. Mali sme moc dobré vzťahy už počas štúdia, tak som si myslela, že chce odo mňa pomoc s nejakým projektom alebo niečo podobné. Keď som to však zdvihla, veľmi vážne so mnou hovorila o mojej sestre, že si všimla dramatické zmeny v správaní, plačlivosť a kopu ďalších vecí. Stretla som sa s ňou a nestačila sa čudovať, čo sa s mojou sestričkou v škole deje. Doma som si nič nevšimla, respektíve to, čo sa dialo, som nepovažovala ani ja, ani rodičia za akokoľvek abnormálne. Bohužiaľ, aj tie rany na predlaktiach nám sestra vysvetlila tým, že sa hrala so psom a on ju poškrabal. A my sme tomu verili.

Začali sme to riešiť a to, čo sme sa dozvedali, mi úplne zmenilo pohľad na to, ako vyzerá psychická choroba. Sestre po takmer roku odmietania návštev lekára stanovili diagnózu a od tej doby sa všetci učíme, ako s tým pracovať. Nechápem, ako sme mohli byť takí ignoranti a nevidieť, ako sa trápi. Veľa ľudí nám vysvetľovalo, že to nebola naša vina, ale tá ťarcha mi zostane celý život. A so všetkým nám nakoniec pomohla pani učiteľka, ktorú sestra absolútne neznášala a myslela si, že horšie vzťahy s nikým mať ani nemôže.“

Jana, 36

Ak vás táto téma zaujíma, v našich predchádzajúcich článkoch sa môžete dočítať aj o tom, ako vyzerá závislosť na internete, alebo o tom, ako deťom zo závislosti na technológiách pomôcť. Často je ale nevyhnutná odborná pomoc, ak máte obavy, rozhodne neváhajte ju vyhľadať.