O čom sa porozprávať, než sa rozhodneme pre bábätko

Všetci máme plány. Aj keď sa pokúšame o bábätko, máme v hlave predstavu, akí by sme chceli, aby z nás boli rodičia. Avšak akonáhle príde realita, väčšina našich plánov vyletí oknom. Zmeníme sa ako fyzicky, tak emocionálne i psychicky. Preto je viac než vhodné nevyrábať si stres. A aj tu je na mieste prevencia. Čo tým myslíme?

Keď príde na vec, veľmi často si osvojíme zvyky, ktoré sú nám dôverne známe - tie, ktoré poznáme od našich vlastných rodičov. A, ako to býva zvykom, žiadne dve rodiny nie sú rovnaké, tak je možné, že s partnerom narazíme na nesúlad. Všetko, čo je teda možné, je potrebné vyriešiť dopredu. Respektíve nie je to potrebné, ale veľmi, veľmi to pomôže.

Ak sú v našom vzťahu nejaké slabiny, môžeme si byť stopercentne istí, že stav s novým dieťaťom ich umocní. Ak pred partnerom tajíme nejaké svoje obavy alebo máme napríklad v pláne riešiť ich „niekedy“, pred dieťaťom je tá správna doba. Vadí nám, že sa partner sem tam zabudne s kamarátmi v krčme a nedá vedieť? Počkajte, až sa tento strach pridá k starostlivosti o bábätko. Takže hovoriť, hovoriť, hovoriť.

Súčasná doba ponúka toľko možností prístupov, názorov a spôsobov výchovy, že nám vzniknú desiatky malých i veľkých otázok. Od toho, či svoje deti budeme vychovávať v nejakom spôsobe obmedzenej stravy (vegetariánstvo, vegánstvo), či máme niečo proti detskej výžive, v akej viere (a či vôbec) budeme dieťa vychovávať, či na neho budeme hovoriť rôznymi jazykmi, či je náš domov dostatočne veľký alebo dispozične riešený na dieťa, plienky látkové alebo jednorazové... a tak ďalej. Potom sú tu ale otázky, ktoré môžu byť kľúčovejšie než tie ostatné.

• Súhra vo výchove. Väčšinou to tak býva, že jeden z partnerov je benevolentnejší než ten druhý. A je dobré si tie hranice zladiť. Zásadné je dohovoriť sa na tom, že budete vystupovať ako „tím“, pretože nekonzistencia v povoľovaní a zakazovaní dieťa mätie a vedie k výchovným problémom. Jednoducho si do budúcnosti zarábame na neposlušné dieťa. Ak jeden rodič niečo dovolí a druhý s tým nesúhlasí, mali by si to vydiskutovať bez prítomnosti dieťaťa, zhodnúť sa alebo dôjsť ku kompromisu.
• Kto zostane doma? Aj keď by na túto otázku veľa ľudí odpovedalo „to je predsa jasné“, niekedy to tak jasné byť nemusí. Je to často otázka racionálneho rozhodovania a finančného a časového plánovania.
• Peniaze a práca. To býva často veľký problém. Pretože, ak nemáme vyložene neobmedzené zdroje, budú naše budúce financie vyžadovať oveľa poctivejšie plánovania. Aká dlhá rodičovská? Ako sa tvárime na jasle, škôlku? Za čo minieme peniaze radšej - za dovolenku alebo napríklad pomoc v domácnosti? Ako to bude s úsporami? Založíme sporenie pre dieťa? A tak ďalej.
• Spanie v posteli, spálni... To veľmi presahuje do výchovy - je jasné, že bábätko budeme mať zo začiatku pri sebe, ale ako to bude potom? Budeme si brať dieťa k sebe do postele? Budeme s ním zaspávať v izbičke? Budeme podporovať samostatné spanie alebo nie?
• Dojčenie a kŕmenie. Toto je veľmi citlivá téma, zvlášť pre novopečené mamičky. Ale s partnerom si nie je od veci zladiť predstavy o tom, ako dlho dieťa dojčiť, či cez noc dávať výživu, či je ochotný alebo bude mať možnosť trebárs cez noc k dieťaťu vstávať, ako sa spoločne pozeráte na dojčenie na verejnosti... i toto je dobré vyriešiť, skôr ako udrú hormóny.
• Očkovanie a zdravotná starostlivosť. Štandardné zdravotníctvo, alternatívne smery, výber detského lekára... je dobré navzájom poznať názory na to, aké máme očakávania ohľadom zdravotnej starostlivosti o dieťa. Mnohé asi tušíme, pretože pravdepodobne s partnerom nie sme dva týždne, ale je dobré veci hovoriť nahlas a čo najpresnejšie.

Ani jedna z otázok, ktoré padnú v súvislosti s rozhodnutím mať dieťa, nie je jednoduchá. Preto ktokoľvek ich vysloví, mal by mať na pamäti, že bude potrebné dať partnerovi čas na rozmyslenie. Pre oboch to býva situácia nová, ktorú zažívame prvýkrát v živote. A je dobré nič neunáhliť. Takže to najdôležitejšie, čím sa pri takýchto debatách musíme „vyzbrojiť“, je vlastný názor, argumenty pre neho a trpezlivosť.

Tip Mimibazara: Často by sme sa čudovali, aké problémy môže priniesť výber mena pre dieťa. Jeden z partnerov môže chcieť byť tradicionalista a pomenovať potomkov po niekom z rodiny, druhý môže inklinovať k zahraničným menám, poprípade úplne originálnym. A niekto chce dokonca trebárs počkať až na moment, kedy sa dieťa narodí (čo je v našich podmienkach problematické, ale dá sa to vyriešiť). Debatu o mene je teda dobré začať tiež skoro, aj keď sa zdá ako jedna z tých príjemnejších.

„S manželom sme vlastne o menách detí začali premýšľať, až keď som otehotnela. A navzájom sme na seba zostávali neveriacky zízať, keď ten druhý predniesol nejaký návrh. Úplne sme sa nezhodovali okrem jedného, a to že nechceme žiadnu extravaganciu. Nakoniec sme si vzali každý kalendár a priraďovali menám tri hodnoty - páči, neutrálny, absolútne nie. Dopadlo to tak, že sme sa len v jednom prípade zhodli na „neutrálny“. A dodržali sme rozhodnutie a dieťa tak pomenovali.“

Radana, 33