Domáce úlohy: Majú ich rodičia podpisovať alebo nie?

Je škoda, keď niektorí učitelia berú úlohu bez rodičovského podpisu ako úlohu nevypracovanú doma a teda pre nich neplatnú. Je to fér? Podľa nás veľmi nie. A to aby rodičia, prípadne ich dieťa, boli radi, že sa to obišlo bez ironického komentára, písomnej poznámky a že navrch nedostalo trebárs ďalšiu úlohu. Za trest.

Sú možno deti, ktoré si školské úlohy píšu samy od seba a ešte ich včas dajú rodičom podpísať. Ale väčšina školákov je iná. Na úlohy zabúdajú, keď už si na ne vďaka rodičovskému pripomenutiu spomenú, snažia sa ich odbiť alebo ich nedokážu urobiť bez poriadnej rodičovskej spolupráce. Výsledkom je tak často pocit, že úlohy sú zvláštnym trestom pre otca a matku. A to ani nehovoríme o tom, ako niektoré školy lipnú na tom, aby úlohy boli, rovnako ako každý zápis v notese, podpísané.

Zdá sa, že otázku, či domáce úlohy majú alebo nemajú byť podpísané, možno považovať za citlivý bod školstva. Rovnako ako otázku, kde presne sa musia domáce úlohy písať. A vôbec, ako je možné, že na niektorých školách to ide bez nich a inde ich deti dostávajú aj na víkend alebo prázdniny?

Dieťa sa má učiť v škole, a preto úlohy nedávam

Podľa všetkého to závisí najmä na rozhodnutí kantora, čo dokladá aj pražská učiteľka. „Som toho názoru, že deti sa majú učiť v škole a je mojou cťou, aby som s nimi stihla všetko prebrať a ony tak žiadne úlohy doma písať nemuseli,“ hovorí jedna učiteľka, ktorá učí na prvom stupni základnej školy v centre Prahy.

Po deťoch doma chce len to, aby si doma nahlas čítali a po rodičoch, aby ich k tomu nalákali. A nie, aby ich čítaním strašili.

Väčšina učiteľov, s ktorými sme hovorili, majú však opačný názor - detí musia mať písomné úlohy, aby si učivo zopakovali. A vraj aj preto, aby rodičia videli, čo deti preberajú. „Neviem, či si učiteľka vie predstaviť bežný rodinný život, ale doma sa po družine a krúžkoch zídeme bežne aj o šiestej večer, dieťa padá únavou, ja varím večeru, manžel venčí psa a do toho máme písať úlohu,“ opisuje Kamila, ktorá preto považuje každodenné domáce úlohy, ktoré musia byť zajtra hotové, za trest a to predovšetkým pre rodičov.

A podpis je kde?

„Radšej by som sa s dieťaťom rozprávala, ale nie, musím nad ním stáť a buzerovať ho, aby v úlohe moc neškrtal. Pritom je mi ho ľúto, pretože viem, že je jednoducho preťažené. Bohužiaľ, u nás v družine sa úlohy písať nesmú,“ dodáva rozhorčená matka. Dôvody jej raz vysvetlila triedna učiteľka - dieťa by v družine úlohy odbilo alebo opísalo. Doma na ne má väčší pokoj a navyše sa do nich môžu zapojiť aj rodičia. No práve.

Navyše tie podpisy. Pobavila ma v tomto smere historka jednej matky. Jej dcéra je od prvej triedy vzorná žiačka, zbiera jednu pochvalu za druhou. Minule však prišla domov a bola smutná, pochvalná pečiatka v notese chýbala. Dôvod? Mamička jej každý deň nepodpisuje pochvaly, ktoré už dostala. Tak to nám rozum úplne neberie. A je to pre zmenu trest pre dieťa.

(red)