Čo robia priatelia, keď sú falošní

Niet na svete dobrovoľnejší zväzok, než je priateľstvo. A aj keď nikdy žiadny vzťah nebude 50:50, od tých, ktorých si držíme blízko, tak nejako čakáme, že si budeme vzájomne robiť život lepší. Niekedy máme ale v okolí ľudí, ktorí nám do života vstúpili, my sme ich z nejakého dôvodu prijali, ale rozhodne by nám bez nich bolo lepšie. Aj keď nechceme prisudzovať ľuďom vo svojom okolí zlé vlastnosti, niekedy nám nezostáva nič iné, či sa nám to páči alebo nie. Ako poznáme falošných priateľov?

Sú oportunisti. Teda vyhľadávajú našu spoločnosť, keď sa im to hodí, keď z nás majú prospech alebo keď nemajú čo iné na práci. Pre priateľa sme priorita, rovnako ako on pre nás. A ak máme v okolí človeka, ktorý si s nami vždy niečo dohovorí, ale potom to zruší, ktorý sa okolo nás vyskytuje pred oslavou svojich narodenín alebo čaká, že mu z nás proste niečo nejako „kápne“ ale nejako pozabúda na to, že priateľstvo je recipročné, nie je treba držať si ho blízko.

Ohovárajú a klebetia. Je to nad slnko jasnejšie. Keď ohovárajú ostatných, boli by sme naivní, keby sme si mysleli, že nás si do úst nikdy nevezmú. A aj keď si myslíme, že nemajú dôvod, asi by sme boli prekvapení (a možno aj raz budeme), čo sa od nich o sebe cez sprostredkovateľov dozvieme. Zdieľaním „klebiet“ o ostatných sa takí ľudia snažia navodiť falošný pocit spolupatričnosti, tajomstvo, ktoré máme spoločné. Ale ona spolupatričnosť je oveľa lepšie vybudovaná na iných, pozitívnych veciach.

Potrebujú našu emocionálnu podporu. A potom sa po nich zľahne zem. Priatelia spolu nezdieľajú len zlé okamihy svojho života, ale sú tu aj preto, aby s nami zdieľali radosť. Tí falošní sú našimi najlepšími priateľmi v čase, keď potrebujú pomôcť, podporiť, dostať sa zo zlej životnej (emocionálne) situácie. Keď je im dobre, nie sme im zase dobrí my. A tak nás s nimi čaká emocionálna horská dráha, kedy buď budeme na sto dvadsať percent vyťažení ich utešovaním, alebo sa budeme čudovať, čo s nimi je.

Hovoria predovšetkým o sebe. To úzko súvisí s predchádzajúcim bodom. Existujú ľudia, ktorí nás majú len ako obecenstvo, ako publikum svojej vlastnej osobnosti, príbehov, drám alebo úspechov. V skutočnosti ich toľko nezaujíma, čo my, ale zaujíma ich, aby sme ich počúvali. Ak sme s vlastnou troškou do mlyna už niekoľkokrát ani nedorazili, nieto aby sme prispeli, asi nie je úplne vhodné s takými ľuďmi tráviť čas. Alebo ich považovať za svojich priateľov.

Komplimenty aj urážky. Tu už sa dostávame na pole väčšinou vydarenej manipulácie. Falošní priatelia nás väčšinou vmanévrujú do pozície, kedy si myslíme, že sú lepší než my. A tak nás ich pochvala neadekvátne teší a ich kritiku berieme viac než vážne. A oni vedia oboje využívať v ten správny moment tak, aby sme ich potrebovali. Uberajú nám sebavedomie a na jeho miesto nedosadzujú nič pekné.

Musíme si zvoliť ich. Ako v nezdravom partnerskom vzťahu, tak aj v tom priateľskom ide o istú formu kontroly. Falošní priatelia nás nútia vybrať si ich pred všetkými ostatnými, urobia nám dusno, keď vyrážame von alebo pozývame na návštevu niekoho iného, vyzerajú, ako by žiarlili. Privlastňujú si nás z narcistických a sebeckých pohnútok, my musíme byť k dispozícii, keď oni potrebujú. Naopak to samozrejme neplatí.

Život je príliš krátky na to, aby sme ho trávili so zlými ľuďmi. A ak nám už došli ospravedlnenia na adresu niektorých z našich takzvaných priateľov, možno to znamená len jediné - priatelia to nie sú, neboli a ani by sme si to o nich nemali myslieť ďalej. Uvidíte, že zbaviť sa falošného priateľa je oslobodzujúci pocit, ktorý navyše zďaleka nie je tak nepríjemný, ako by sme čakali. Ak je naše svedomie čisté a cítime sa niekým zneužívaní, nie je pre takých ľudí v našich životoch miesto. To by sme si mali uvoľniť pre tých, čo si to naozaj zaslúžia.