Zobraziť přihlasovací formulár

Keď potrebujeme byť sami

  • Publikované:
Keď potrebujeme byť sami

Aj tí najväčší extroverti medzi nami sa dostanú sem tam v živote do situácie, kedy jednoducho potrebujú oddych od ľudí, urovnať si svoje vlastné myšlienky, nabiť energiu, nebyť k dispozícii. Životné cesty sú často veľmi únavné a niekedy je nadmiera spoločnosti na škodu. Na čo je samota dobrá a aké je jej nebezpečenstvo? Ako poznáme, že sme sa od ľudí odstrihli moc alebo na moc dlho?

Mávam svoje asociálne obdobie. Normálne som stále obklopená ľuďmi, rodinou, priateľmi, kolegami a klientmi. Ale sem tam, trebárs raz za rok, rok a pol, mi jednoducho dôjde energia. Znenazdajky začnem cítiť, že sa potrebujem odstrihnúť. Je to veľmi ťažké okoliu vysvetliť, keď sa mi to stalo prvýkrát, proste som nebrala telefóny a neodpovedala na správy niekoľko týždňov. Potom bolo extrémne ťažké to všetkým vysvetliť, našťastie ale pochopili, aj keď ja sama som tomu moc nerozumela. A ťahá sa to so mnou celý môj dospelý život. Niekedy potrebujem víkend sama pre seba, niekedy mesiac. Ale už sa poznám, tak dávam ľuďom vedieť dopredu.“

Jitka, 36

Každý potrebu byť sám definuje inak. Niekomu stačí pár hodín, niekomu v extrému mesiace. Samota má nespočetné množstvo výhod a naučiť sa tráviť čas sami so sebou je niečo, čo je v živote vlastne nedoceniteľné.

  • Zistíme, čo nás naozaj baví, ako chceme tráviť čas nezávisle na ostatných.
  • Nájdeme svoj režim, ako v jedle, spánku, distribúcii pracovného i voľného času, poznávame svoju biológiu.
  • Ujasníme si myšlienky. Premýšľať a nebyť pri tom rušený je čas od času vynikajúci nápad, často tiež jediný, ktorý nám môže pomôcť. Rozoberať svoje psychické stavy alebo problémy s mnohými ľuďmi nás v nich nakoniec môže uzamknúť a my sa z nekonečného cyklu rozprávania a rozoberania nedostaneme. Niekedy poriadny rozhovor jeden na jedného (a obidvoma myslíme sami seba) je to, čo naozaj potrebujeme.
  • Máme čas počúvať svoje telo i svoju myseľ, oboje kultivovať a o oboje sa starať.

Všetkého veľa škodí

A o tom by nám porozprávali všetci tí, ktorí sú sami nie z vlastnej vôle. Nedobrovoľná samota je priepasť, do ktorej sa prepadáme čím ďalej hlbšie a je ťažšie a ťažšie sa z nej dostať. Pre tých z nás, ktorí sa uzatvárajú do seba dobrovoľne, existuje niekoľko nebezpečenstiev, ktorým sa vystavujeme, ak sme sami moc dlho.

  • Problémy rastú. Sme po rozchode, stratili sme prácu, sme emocionálne alebo akokoľvek vyčerpaní, prišli sme o niekoho blízkeho? Áno, potrebujeme čas si od všetkého oddýchnuť, nabrať sily a vyrovnať sa s novou situáciou. Ale keď prekročíme určitú hranicu dĺžky samoty (a tú môžeme mať každý inú), začnú problémy v našich hlavách rásť. Nedostávajú sa k nám nové podnety, nemáme informácie z vonkajšieho sveta, a tak si tie, ktoré máme, začnú žiť vlastným životom. Keď sa uzavrieme na moc dlho, začneme byť zatrpknutí.
  • Stratíme perspektívu. Naše myšlienky sa veľmi často stanú monotematické, rovnako, ako keď o svojich problémoch hovoríme s veľkým množstvom ľudí - ideme stále dookola to isté. Ale namiesto, aby sme získavali reakcie, len sami seba utvrdzujeme v presvedčeniach, ktoré sme vymysleli zase a opäť my sami. Strácame objektívny náhľad na situáciu, nevieme si problém zaradiť do perspektívy vlastného života, nášho kontextu. A ako narástol, tak môže prerásť a vytratiť sa z reality.
  • Spoločnosť potrebujeme. Nič sa nedá robiť, človek je tvor spoločenský. A aj keď naša potreba spoločnosti iných ľudí vyzerá ako niečo, čo rozhodne momentálne neexistuje, skutočnosť spoznáme, až to vyskúšame. Keď sa uzavrieme do seba, prvá návšteva, telefonát, posedenie s priateľmi či akákoľvek iná socializácia, nás prekvapí tým, ako dobre sa po nej budeme cítiť. Možno si uvedomíme, že potrebujeme ešte trochu času viac osamote, ale všeobecne zistíme, že sme vlastne trošku zabudli, ako je spoločnosť ostatných príjemná a povzbudzujúca.
  • Cítime sa previnilo, často ale zbytočne. Je to začarovaný kruh. Máme pocit, že sme ostatných sklamali, že sme ich svojou neprítomnosťou urazili a oni sú teraz na nás nahnevaní. Podceňujeme ale ľudskú empatiu, rýdzosť citov, pochopenie a vrelé city, ktoré k nám ostatní chovajú. Totiž to, že momentálne nemáme sami seba moc radi, neznamená, že nás prestali mať radi ostatní.

Samota je dobrá vec, keď s ňou vieme zaobchádzať. Podľa hesla „všetkého veľa škodí“ je pravda, že keď sa uzavrieme pred svetom na moc dlho a moc intenzívne, začneme ho nemať radi. A často úplne zbytočne.

 

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku