Ako spoznáme, že už sme v jednej práci moc dlho?

Každý z nás sem tam potrebuje zmenu. Niekedy ide o rozmar, inokedy o hlbokú vnútornú potrebu. Hoci sme už dospelí a vieme, že nemusíme každý deň prežívať, ako by sme boli v zábavnom parku, keď v práci vyložene trpíme, tiež to nie je v poriadku. Ako spoznáme, že naša nechuť nepramenní z dočasného ťažšieho obdobia, ale že si naša pracovná cesta žiada zmenu trasy?

Skončiť v práci nie je jednoduché rozhodnutie. Je ovplyvňované toľkými faktormi, že ich ani nemôžeme všetky spočítať - od finančnej situácie po pocit záväzku voči zamestnávateľovi alebo obchodným partnerom. Aké sú varovné znamenia, že už to v práci dlhšie nevydržíme a mali by sme skončiť? V opačnom prípade nás možno čaká syndróm vyhorenia, nenaplnenia alebo možno dokonca aj vyhadzov. Pretože kto prácu nerobí aspoň trochu rád, väčšinou ju ani nerobí dobre.

Nemáme záujem sa nič naučiť. V každom odbore existuje možnosť sa ďalej vzdelávať, sem tam sa niečo naučiť, pochytiť od skúsenejších kolegov... proste keď nechceme, nestagnuje. Ak však trávime svoj čas radšej na pauzách na kávu alebo nepocítime nadšenie ani v prípade, že sa k nám dostane nová informácia sama, rozhodne to nie je pre naše pracovné naplnenie dobre.

Nie sme ani trošku ochotní zostať nadčas. Možno sa často pristihujete pri myšlienke, že „za toto nie som platený/á, toto rozhodne robiť nebudem“. Samozrejme, nikto nechce byť konštantne zavalený prácou navyše, ale sem tam je normálne urobiť dobrovoľníka, keď je to naozaj potrebné. Ak takúto vôľu nemáme ani trošku, pravdepodobne to znamená, že nás veľmi nezaujíma, čo sa deje alebo bude diať s firmou, v ktorej pracujeme. A keď je nám jedno firma, je nám pravdepodobne jedno i naša práca.

Úlohy riešime čo najrýchlejšie. Mali by sme vybalansovať systém požiadaviek a pracovných možností na ideálnu kombináciu času a kvality, s ktorou sme schopní všetko zvládnuť. Ak je pre nás čas dôležitejší, nie je to dobré znamenie. Aj keď pracujeme predovšetkým kvôli výplate, mali by sme tiež zažívať dobrý pocit z dobre odvedenej práce.

Máte nedeľu večer celý týždeň. Nedeľu večer nemá rád skoro nikto. Posledné voľné chvíle po víkende a hurá do pracovného kolobehu. Samozrejme existujú výnimky, ale všeobecne nie je nedeľné popoludnie týždenným favoritom skoro nikoho. Ale väčšina ľudí takto smutnie len v nedeľu, vďaka kontrastu voľného času a... nie toľko voľného času. Čo keď ale takýto pocit zažívame každý deň? Radosť, ktorú máme, keď opustíme pracovisko, postupne až do večera nahrádza stres, znechutenie alebo smútok z toho, že sa to zase blíži. Často aj odďaľujeme spánok len preto, aby ešte nebolo ráno.

Sociálne siete, médiá. Ak pracujete s počítačom, je relatívne normálne stráviť nejaké to percento z pracovnej doby nie úplne pracovnými aktivitami. Avšak interakcie sú potrebné na pracovisku, nie vo virtuálnom svete. Ak radšej budete predstierať dôležitú prácu, zatiaľ čo sa pozeráte na fotky detí spolužiačky zo základnej školy, ktorú ste tridsať rokov nevideli, len aby ste nemuseli na poradu alebo preberať čokoľvek s kolegami, možno je nedostatok inšpirácie alarmujúci.

Pozeráte sa po inej práci. Len tak zo záujmu. A páči sa vám. Pretože sa nudíte, ste otrávení a práca je len čas, ktorý je potrebné si odtrpieť. Ovšem takéto pocity sú normálne, keď dlho nepríde žiadna novinka. Ak ide len o dočasnú záležitosť, môžete sa skúsiť opýtať zamestnávateľa na nové príležitosti, na inú prácu, na spestrenie toho, čo robíte, možnosť delegácie niektorých úloh a priradenie iných, vzdelávací program... a tak ďalej.

• Spíšte si pre a proti, nájdite na svojej práci všetko negatívne i pozitívne.

• Urobte si zoznam toho, čo vám ide, a toho, čo vás baví. Spomeňte si na zaujímavé projekty, kolegov, inšpirujúce veci.

• Ak sa rozhodnete prácu zmeniť, neponáhľajte. Zaistite si najskôr dostatočný prehľad o trhu práce, kontakty, ktoré máte, zájdite si „cvične“ na pracovný pohovor.

• Na zmenu nie je nikdy neskoro! V práci trávime podstatnú časť života, nemali by sme ju považovať za premárnenú.