V hlavnej úlohe rodič alebo Domáce úlohy s úsmevom

Možno aj vy máte od septembra doma malého školáka a úprimne sa vám vnútorne uľaví zakaždým, keď prinesie jedničku, pečiatku za usilovnosť a pri večeri vám s radosťou rozpráva, ako ho škola baví, ako je počítanie jednoduché a ako sa teší na ďalší deň. V tom prípade si môžete gratulovať k tomu lepšiemu štartu. Vaše dieťa je, zdá sa, na dobrej ceste zažívať pri učení viac radostí ako starostí. Hoci sa to totiž nezdá, nadšenie novo školopovinných detí a pozitívne vnímanie doteraz neznámeho systému úloh (aj keď zatiaľ jednoduchých) nie je zďaleka samozrejmosťou.

Existuje celý rad prváčikov, ktorým robí prechod z raja hier a relatívne voľného denného plánu do školských lavíc, vyžadujúcich prvú disciplínu, menšie či väčšie problémy. To sa môže prejaviť rôznymi spôsobmi. Od rannej nechuti vstávať, cez neochotu o škole rozprávať a robiť denné úlohy, až po plač pred každým odchodom do školy. Nejedného rodiča potom pochopiteľne napadne myšlienka, či to nebude práve jeho potomok, kto bude s pravidelnosťou prehrávať matematické hry, kto nebude stíhať prepisovať vety pri diktátoch a nedaj bože, či sa práve jeho ratolesť kvôli tomu nestane outsiderom triedy a terčom posmechu niekedy krutých spolužiakov.

Dobrá správa pre vás, ktorí prvé školské mesiace s negatívnymi emóciami prváčika bojujete, menej dobrá pre vás, ktorí máte doma malého premianta a už mu v hlave plánujete sľubnú budúcnosť - hoci prvé reakcie detí so školským systémom prezrádzajú mnohé, tento stav nie je definitívny.

Čo je ale rozhodne dobrá správa pre obe skupiny rodičov - z podstatnej časti máte vývoj ďalších školských rokov svojich detí vo svojich rukách. V mnohých a mnohých prípadoch totiž nie je nesústredenosť pri písaní úloh a počas vyučovania otázkou schopnosti alebo neschopnosti dieťaťa.

Keď úlohy prerastajú cez hlavu

Písanie úloh, každodenné trápenie. Napadlo Vás niekedy, že je to ako s vodou? Ak jej vypijeme liter naraz, rozbolí nás brucho. Ak ale popíjame rovnaké množstvo tekutiny po malých dúškoch, zaženieme smäd a cítime sa dobre. Váš prváčik môže byť zahltený pocitom množstva úloh. Že sú len dva, navyše ľahké, plus trocha čítania? Pozrite sa na to jeho optikou. Donedávna sa predsa popoludnie čo popoludnie hral. Teraz má sedieť a sústrediť sa?

Dôraz na disciplínu je na mieste - môžete potomkovi uľahčiť napríklad v tom, že po ňom nebudete vyžadovať všetko naraz. Študijný popoludňajší plán môžete rozdeliť na čiastkové ciele. Prvým z nich môže byť zvládnutie prvého domáceho cvičenia a polovičky čítania. Nezabudnite ratolesť slovne pochváliť vždy, keď si povedie správne. Druhá polovica úloh, ktorá navyše príde až po pauze na hranie, sa nebude zdať zďaleka tak zlá, uvidíte. Ak si na tento systém prípravy prváčik zvykne, z trápenia sa môže stať zvyk, a prekvapivo bezbolestný.

Pravidelná komunikácia s učiteľom

Učiteľ (vo väčšine prípadov učiteľka) zažíva vášho školáka inak - v kolektíve ostatných detí a v režime, ktorý je odlišný od toho domáceho. Navyše pre dieťa predstavuje iný typ autority než vy čoby rodič. Učiteľ je nezávislý pozorovateľ a súčasne odborník. Nepodceňujte jeho úlohu. Nechajte sa ním naviesť na to, či je vaše dieťa pri učení skôr zvukovo zamerané, alebo sa mu lepšie učí vizuálne. Podľa toho potom môžete prispôsobiť domácu prípravu.

Posluchovo zamerané deti sa budú cítiť oveľa lepšie, ak si budú pri úlohách hlasno predčítať zadania a tiež odpovedať nahlas. Vizuálne zameraní prváci budú naopak oveľa pokojnejší, ak budú mať možnosť podčiarkovať si v čítanke či zošite rôznymi farebnými ceruzkami.

Zblíženie s dieťaťom miesto prehnaných nárokov

Rodič diktátor je taký, ktorý už teraz apeluje na ratolesť tým, že sú dobré známky nevyhnutné pre jeho budúcnosť, voľbu dobrej vysokej školy a dobre plateného zamestnania. Lenže malý školák je schopný uvažovať najďalej v horizonte najbližších prázdnin. Takže miesto motivácie tu máme akúsi nekonkrétnu obavu z budúcnosti.

Pomerne nešťastná je tiež citová „motivácia“, ktorá mnohokrát hraničí až s citovým vydieraním a môže dieťa zbytočne stresovať. „Keď dostaneš jedničku, urobíš mi veľkú radosť“, alebo opačne „ ...to ma naozaj rozosmutní“. Ktoré dieťa by nechcelo urobiť mamičke alebo oteckovi radosť? Ale čo keď sa snažilo, a ono to proste len nešlo?

Lepšia sa zdá iná varianta. Pamätáte si, čo v škole bavilo vás, alebo čo vám naopak nešlo? Rozprávajte sa o tom s deťmi. Dáte im tak pocit, že ste s ním na jednej palube a že máte pochopenie pre hocijaký nedostatok. Potom môžete spoločne vymyslieť, ako sa s tou matematikou, ktorá nie je vašou spoločnou silnou stránkou, ruka v ruke popasovať.

Nuda štyroch stien

Každý vyučovací deň v rovnakej miestnosti, každé písanie domácich úloh za rovnakým stolom. Návyky sú dobrá vec, akonáhle sa však z nich stane rutina, čaká na dieťa doma ako strašiak. Nebojte sa využiť posledných pekných dní a čítať si s potomkom napríklad v hojdačke na záhrade.

Buďte kreatívni. Preberajú deti v prvouke jeseň? Obujte čižmy a vyrazte spoločne do lesa. Nájdete celý rad jesenných plodov a krásne sfarbeného lístia, ktoré sa od seba líšia tvarmi aj veľkosťami. Z vysvetľovania nudnej teórie o prírode sa tak razom môže stať jesenné dobrodružstvo na čerstvom vzduchu.

Pochvala konkrétna, odmena však opatrná

Pochvala je veľmi silná motivácia. Nie je ale pochvala ako pochvala. Slová typu „Vidíš, si moc šikovný“ sú určite milé, avšak v rámci motivácie môžu napáchať aj škodu. Pretože generalizovaná pochvala môže v dieťati vzbudiť dojem, že je šikovné všeobecne - čo môže vyústiť do presvedčenia, že sa vlastne nemusí toľko snažiť.

Lepšie je byť pri chvále konkrétny. Zamerajte sa na určitú snahu, ktorú pre úspech vyvinulo: „Som na teba pyšný, že si včera celú pol hodinu trénoval sčítanie a odčítanie. Dnes si dostal jedničku - tvoja príprava sa krásne vyplatila.“ Nevyhýbajte sa odmenám, akými sú obľúbená sladkosť, alebo možnosť zostať vonku o dvadsať minút dlhšie, ale nakladajte s nimi obozretne. Dieťa si musí vždy uvedomovať, že sa učí pre seba. Dosť možno sa so školou bude potýkať ešte desiatky rokov. Potom ale bude dospelé a pôjde o jeho budúcnosť - márne by čakalo na čokoládu za odmenu.

Najkontroverznejšou odmenou je samozrejme tá finančná. Dávať deťom vreckové podľa vopred dohodnutých pravidiel je úplne v kompetencii každého rodiča, ale s prospechom by sme ju spájať nemali. Dobré známky vašich detí by vás nielen mohli prísť pekne draho, ale predovšetkým ide o krátkodobú motiváciu, ktorá sa skôr alebo neskôr môže obrátiť proti vám.