Vedľa svojich detí rastú aj rodičia

Byť rodičom neznamená len mať dieťa. Je to kumulovaná funkcia, zrazu sa z vás stane sestra, učiteľ, kuchár, fúkač na boliestky, poradca, práčka, krajčírka, taxislužba, vychovávateľ, upratovačka... A v priebehu rokov budete zastávať snáď ešte stovky ďalších funkcií. Okrem neskutočného množstva nových schopností, ktoré získame alebo v sebe jednoducho objavíme, nás ale deti nútia k zmene. K rastu. K rozvoju. Pretože nielen my deti, ale aj deti nás sprevádzajú na ceste životom.

Mať dieťa znamená pre rodiča okrem iného aj to, že sa z neho stane lepší človek. Zrazu vidíme všetky svoje chyby ako na striebornom podnose, presne si uvedomujeme, čo svojim deťom nechceme odovzdať, čo áno, chceme, aby nás videli len v tom najlepšom svetle. Čo sa s nami teda stane?

Naučíme sa starať. Akonáhle ste sa prvýkrát pozreli na svojho novorodeného drobčeka, určite ste zažili ten príval bezpodmienečnej lásky, o ktorej ste ani nevedeli, že na svete vôbec existuje. Ale ona existuje a máte ju doma - často hneď vo viacerých prevedeniach. Dieťa vo vás prebudí vašu najjemnejšiu stránku. Možno ste ani nevedeli, akej lásky, nehy, pozornosti a starostlivosti ste vlastne schopní. A to je krásna vec.

Zoceľujeme sa. Áno, naše uzlíčky radosti nám zďaleka nepripravujú len príjemné a nežné zážitky. Ono vymeniť pokakanú plienku alebo upratať zvratky (a to sa zďaleka nemusí týkať len bábätiek) v nás naopak prebudí tie tvrdšie stránky. Ale tvrdneme tiež voči okoliu - akonáhle niekto alebo niečo nášmu dieťaťu ubližuje, nemávame problém sa ozvať. Keby išlo len o nás alebo o partnera, možno to nejako prežrieme, ale u dieťaťa? Nikdy.

Viac si všímame svet okolo nás. Možno vás doteraz nezaujímali vojny na odľahlých kontinentoch, životné prostredie alebo iné, desivejšie strany nášho sveta. Lenže teraz ste do tohto sveta priviedli dieťa. Nového človeka, ktorý bude žiť dlhšie ako vy. A preto pre neho chcete ten svet lepší. Aj keby to malo znamenať začať triediť odpad, byť opatrnejší, keď idete po prechode alebo čokoľvek, čo môže aspoň trošku zvýšiť bezpečnosť v okolí.

Tak trošku zdomácnime. Vek, energia, čas... nič z toho nemá pre človeka nevyčerpateľné zdroje. Pamätáte si na svoje divoké roky? Asi si ich prežil každý. A teraz zrazu... sa vám chce pre svoje dieťa pripravovať domáce jedlo, hľadáte čo najzdravšie potraviny, ak ste nevedeli variť, naučili ste sa to, chémia sa nám prestáva páčiť, a čo môžeme urobiť doma a prírodne, urobíme.

Vidíme svoje chyby a naprávame ich. A to ako v činoch, tak vo vlastnostiach. Proste chceme byť dobrý príklad, no nie? Dieťa je naše najlepšie zrkadlo, a ak v jeho správaní, ktoré sa nám nepáči, spoznávame svoje vlastné, nie je to na koho iného hodiť. Nie je pre rodičov väčšia facka, ako keď ich rozkošná dcérka zakľaje spôsobom, ktorým by sa hanbil kliať aj otecko po treťom pive... a vy si uvedomíte, kde a kedy to raz alebo dvakrát mohla počuť.

Chceme byť zdravší. Nič iné než dieťa nám naozaj neukáže, ako veľmi je potrebné, aby sme boli v kondícii, zdraví a dlho „vydržali“. Napadajú nás aj myšlienky, kto by naše dieťa vychovával, keby sme tu neboli, a podobné, nie úplne za vlasy pritiahnuté morbidity. Možno je načase začať využívať obedové pauzy na cvičenie, transformovať jedálniček, všeobecne sa viac hýbať... pretože predsa chcete pre svoje dieťa byť najzdravším rodičom, akým len môžete, no nie?

Chceme byť dobrými učiteľmi. Ako rodič sme totiž tými prvými. To na nás padajú tie prvé otázky ohľadom záhad vesmíru, dieťa u nás hľadá informácie, vysvetlenia a absolútne surové fakty o svete, pretože od toho sme tu pre nich tiež. Ako čas plynie, prichádzajú za nami deti so zložitejšími otázkami. Či už je to stredoškolská matematika alebo problémy so vzťahmi. Nechceme byť neuvážení, chceme vedieť, poradiť, pomôcť a viesť - dobre.

Sme ich najväčší fanúšikovia. Všetko dobré sa raz skončí a nám zrazu dôjde, že máme obmedzený čas na to, byť tu pre svoje deti, kým nás potrebujú. Ony nás budú potrebovať aj ďalej, ale nebudú si to myslieť, takže doteraz zbiehavé cesty určite narazia na pár prekážok. Za tých zhruba osemnásť rokov, kedy máme možnosť vydať zo seba maximum, je jednoducho nutné nepremeškať vystúpenie, záverečné predstavenie v krúžku, zápas vo futbale... Pretože nás tam deti chcú a potrebujú. Raz totiž príde doba, kedy nebude drez plný neumytého riadu, bodrel v kúpeľni, špinavé prádlo na podlahe alebo domáca úloha, ktorú je potrebné urobiť. A viete čo? Ono to potom chýba.