Prechádzate ťažkým obdobím? Toto je dobré si pripomenúť

Počuť vetu „To bude zase dobré“ väčšinou moc nepomáha, na to sme si asi v rôznych životných obdobiach prišli sami. A tiež asi vieme, že keď sa problémy týkajú nás, je skoro nemožné sami sebe nariadiť cítiť sa lepšie a vysvetliť si prečo. Preto máme priateľov, rodinu a ďalších blízkych, aby nám v ťažkých chvíľach pripomenuli pár vecí, ktoré nám nielen pomôžu preklenúť náročnú životnú epizódu, ale aj z nej vlastne vyťažiť niečo pozitívne. Ako je to vôbec možné? A ako sa treba na problémy pozerať, aby sme ich lepšie prekonali a napríklad z nich aj niečo vyťažili?

Možno si to nebudeme vedieť povedať sami sebe, ale určite v živote nastane situácia, kedy bude potrebovať povzbudiť a pomôcť niekto, kto je nám veľmi blízky. A práve pre tie prípady sú na mieste uhly pohľadu, ktoré pomôžu rozšíriť obzor tomu, komu sa zúžil na jeden jediný, temný priehľad.

Je v poriadku nebyť v poriadku. Ľudia si v náročnom období často pridávajú problémy sami. A to tým, že na seba kladú moc veľké nároky, majú sami od seba nerealistické očakávania. Majú pocit, že prejavujú slabosť, keď priznajú, že niečo nie je v poriadku, keď sa potrebujú chovať a cítiť inak, než ako je u nich ich okolie zvyknuté. Je na nás, aby sme im nielen povedali, ale tiež dokázali, že za nimi stojíme v dobrom aj v zlom.

Nie si v tom sám. Hovoriť niekomu, kto trpí, že niekto iný to má rovnako alebo ešte horšie, je ako dlabať sa v otvorenej rane tupým nožom. Ale ak tú životnú skúsenosť máme rovnakú, podobnú alebo prenesenú, je viac než vhodné porozprávať s dobrým koncom - ako to dopadlo, ako to riešili, ako to prekonali a ako žijú teraz. V takom prípade dávame nádej.

Nechať obviňovania plávať. Viniť okolnosti, vesmír, spravodlivosť alebo seba za to, čo sa nám deje, nikomu na pokoji v duši nepridá. Pocit nespravodlivosti, ktorý si obviňovaním nasadzujeme, sa len pridáva k zástupu tých ďalších negatívnych. Navyše nás paralyzuje v zmysle hľadania riešení, pretože keď si zmyslíme, že existujúca situácia je „niečí vina“, strácame motiváciu pre aktívny prístup k riešeniu.

Čo ťa nezabije... Veľké klišé, ktoré keď sa neaplikuje na konkrétnu situáciu, vie napáchať dosť škody. Keď ale nepoužijeme ony okrídlené slová a vysvetlíme, že každá životná skúsenosť nám pomáha sa vyvarovať tej rovnakej v budúcnosti, alebo aspoň zmierni jej dopady.

Širšia perspektíva. Je to trošku vágny spôsob, ale ľuďom, ktorí sa zapuzdria vo svojom probléme, často chýba iný uhol pohľadu na to, čo sa vlastne deje. Našou úlohou tak okrem iného bude ponúknuť nové pohľady na situáciu, ktoré dotyčného povzbudia k tomu, pozerať sa na veci inými a novými očami. A tým pádom tiež vidieť viac možností riešenia.

Nič netrvá večne. Keď sú problémy dlhotrvajúce, ten, kto nimi trpí, môže dôjsť k presvedčeniu, že toto je vlastne jeho nový život. Ktorý je len bieda a utrpenie. Ale, ako už z mnohých skúseností vieme, aj tie najsilnejšie emócie časom opadnú, aj tie najbúrlivejšie situácie sa časom utrepú. A to je potrebné mať na pamäti.

Krok za krokom. Keď sami seba vydesíme komplexnosťou problému a predstavou neuveriteľnej energie, ktorú do jeho riešenia budeme musieť vložiť, výsledkom bude, že sa do riešenia ani nepustíme. Pretože je toho jednoducho moc odrazu. Riešiť a odbavovať situácie tak, ako prichádzajú, a nie tak, ako si myslíme, že prichádzať budú, riešiť deň za dňom a nie výhľad na rok dopredu, to je jediná možnosť, ako dosahovať progres.

Zlé časy sme si už zažili. Možno nie presne také, aké sú dnes. Možno netrvali tak dlho. Možno ale boli intenzívnejšie. A skoro určite sme si v tej dobe mysleli úplne rovnako, že je to koniec sveta. A on nakoniec nebol. Bolo to ťažké, bolo to poučné, bolo to náročné a emocionálne aj fyzicky vyčerpávajúce. Ale všetko sme prežili a sme zase tu. Vyriešili sme to, prešlo to a my sme išli ďalej.

Dobrá práca. Ocenenie je niečo, čo ľuďom v ťažkej situácii chýba, bez toho by to vlastne vedeli. Oceniť ich snahu, keď majú zlý deň, je niečo, čo ten ťažký deň môže úplne zmeniť. Do toho, aby fungovali, komunikovali a žili, vkladajú veľa úsilia a stojí ich to veľa práce. A to je potrebné patrične vyzdvihnúť.

Ľudia pomôžu. Veľa ľudí býva prekvapených, koľko priateľov, známych alebo členov rodiny je ochotných (a ako) pomôcť, keď si človek o pomoc povie. A v tom býva kameň úrazu. Pretože „nechceme nikoho otravovať“, ale pritom tak trochu čakáme, že ľudia čítajú myšlienky a na pomoc pribehnú sami. To sa ale stáva málokedy, väčšina z nás nemá radary nastavené na to, aby skúmala, či pred nami niekto v okolí neskrýva bolesť. Predsa len, každý máme svoje problémy, ktoré nám silu týchto radarov trošku zmenšujú. Ale keď si povieme, veľa ľudí je viac než ochotných. A viete prečo? Pretože ľudia vás majú radi a pomáhať prináša dobrý pocit.