O našich pocitoch trošku inak

Nie vždy sa v živote cítime tak, ako by sme chceli. Nezriedka vypláva na povrch frustrácia a premení sa do konkrétneho pocitu. Krivdy, zlosti, odporu, hanby. Je dobré vedieť pomenovať, akú emóciu zrovna prežívame. Ale čo ďalej? Niečo pomenovať ešte neznamená s tým pracovať. A keď cítime niečo negatívne, aký náš princíp bol porušený, čoho sme si nevšimli a ako môžeme ísť ďalej?

Začneme pozvoľna. So zatrpknutosťou. Ak sa prepracujeme k tomu, že má pre nás nejaká téma vyložene trpkú príchuť, znamená to, že sa nám neustále objavuje miesto, ktoré potrebujeme zahojiť. Miesto, kde stále súdime ostatných a kde máme stále obavu z toho, ako ostatní súdia nás. V takejto chvíli je treba situáciu vziať a konkrétne jej účastníkov buď konfrontovať, alebo sa posadiť sami so sebou a povedať si, kto si o kom a prečo čo myslí.

Odpor. Keď si k nejakému človeku, veci, miestu alebo situácii vypestujeme vyložený odpor, znamená to len a len to, že lipneme na minulosti a nedovolíme prítomnosti byť taká, aká je. A hlavne nedovoľujeme sami sebe ísť ďalej. Ak k niečomu cítime odpor, je potrebné pracovať na zmierení, nie už toľko na vyriešení.

Sklamanie. Sklamanie je vlastne únava; únava z toho, čo pokračuje alebo pokračovalo moc dlho, ale my sme to nevzdávali, neprepadli sme apatii, nie je nám to jedno. Stále venujeme svoju vnútornú energiu tomu, že si prajeme, aby sa veci udiali inak. Ešte sme to nenechali byť.

Úzkosť. Keď hovoríme o záchvate úzkosti, hovoríme často vlastne o záchvate beznádeje. O paralyzujúcom strachu z budúcnosti, na ktorú nemáme najmenší vplyv - ale extrémne by sme ho mať chceli. Z pocitu úzkosti sa musíme prebudiť, strach z budúcnosti by sme mali nechať byť, pretože žiadna miera úzkosti ju nezmení.

Diskomfort. Toto už je aktuálnejšia emócia, ktorá nám otvára dvere príležitosti. Ukazuje nám totiž, kde momentálne máme rezervy. Konkrétne poukazuje na situáciu alebo na osoby alebo vzory, ktoré nám nevyhovujú a ktoré potrebujeme zmeniť. Nie ich ignorovať, ale zmeniť.

Hnev, zlosť. Zlosť je veľmi produktívna emócia. Ukazuje nám, kde je naša vášeň, aké máme hranice a ako to vyzerá, keď sú tie hranice prekročené. Môžeme vďaka nej objaviť a lepšie formulovať svoje hodnoty, niečo, čo chceme na svete (alebo aspoň na prostredí, v ktorom žijeme) zmeniť.

Vina. Aj s vinou je potrebné sa skôr alebo neskôr zmieriť. Ak sa tak ešte nestalo, znamená to, že v nás žijú očakávania ostatných a náš pocit, že sme im nesplnili. Veci sa môžu mať v skutočnosti úplne inak a previnilosť je často umelo vytvorený pocit, ktorý pramení z našich vlastných myšlienok.

Hanba. S hanbou sa to má podobne ako s vinou. Ak ju cítime, často to znamená, že sme si zvnútornili presvedčenie ostatných, akí by sme mali byť (alebo akí sme) a tieto názory sa nezhodujú so skutočnosťou. Ak cítime hanbu, mali by sme pracovať na nadviazaní kontaktu so svojím pravým ja a nie s tým, aké vytvorilo naše okolie.

Smútok. Smútok ukazuje hĺbku našich citov, mieru, akou nám na človeku, osobe alebo udalosti záleží. Miera smútku je zároveň miera nášho zapojenia, starosti, lásky a porozumenia.