Čo by mali mamičky povedať dcéram o manželstve

Alebo babičky, alebo akékoľvek iné, blízke osoby, ktoré žijú v dlhoročnom zväzku a vedia, že to nie je zďaleka len prechádzka ružovým sadom, ale tiež poriadna práca. Prechod zo slobody a voľnosti do pevného a dlhodobého zväzku môže byť pre ženu pomerne obtiažny. Manželstvo totiž nie je stav, je to proces, ktorý vyžaduje popri láske tiež obrovské množstvo pochopenia, empatie a vôle porozumieť. Z dvoch individualít sa stane do istej miery jedna. A aj keď to nie je o strate vlastnej totožnosti, prijatie role, kde neexistuje „ja“, zato existuje jedno veľké „my“, je občas veľké sústo.

Ako vybalansovať zdieľanie životov a zachovanie si toho vlastného? Ako vďaka spoločnému menu reprezentovať, ale aj tak zostať svojskí? Ako zariadiť, aby po „áno“ nasledovalo „šťastne až do smrti“? Ako prvé sa musíme zmieriť s tým, že to nebude vždy len zaliate slnkom. Ale zároveň musíme vedieť, že všetky mraky sa rozoženú, keď zafúka správny vietor.

Tichá domácnosť ešte nikdy nič nevyriešila. Doslova. Ako manželia musíme „tichú domácnosť“ vypustiť ako zo slovníka, tak z mysle. Pretože komunikácia je kľúčom k spokojnosti v každom vzťahu, a akonáhle s ňou prestaneme, vzdávame to. A dávame priestor, aby rástli naše predpoklady, odhady a domnienky. O tom, ako je tichá domácnosť nebezpečná, sa môžete dočítať tu.

Nie každá vie byť macochou. Môže sa stať, že sa odhodláme vstúpiť do vzťahu, kedy náš partner už má deti. Je jedno, ako je upravená starostlivosť o ne, proste tam sú a budú tam do konca našich životov. Entuziazmus, s ktorým sa vždy hrnieme do nového vzťahu, nám dáva pocit, že sa dokážeme vysporiadať úplne so všetkým, čo nám život prinesie. Nie každá ale zvládneme byť nevlastnou mamou. Zvlášť, keď samy nevieme, aké to je, mať deti. Dynamika vzťahov v takomto zväzku je iná na všetky strany. A nesmieme prehliadnuť stranu bývalej partnerky, ktorá tam bude tiež – navždy.

Vo vzťahu neexistuje „moje“. A ide predovšetkým o peniaze. Náš príjem už bude tiež ten, s ktorým sa počíta. Ako pre radosti, tak pre bežnú prevádzku alebo ako záchranný vankúš. Nemali by sme sa na to ale pozerať ofenzívne, pretože úplne rovnako, koľko potenciálne strácame, tiež potenciálne získavame. Rodinná finančná situácia je vplyvnejší faktor, než by sme za čias svojho single života čakali.

Náš partner nie je v procese. Je hotový. Hoci sa časom mení. Neberieme si potenciál partnera, berieme si ho, aký je. Ak máme naplánovaný projekt zmien, budeme buď veľmi sklamané, alebo dlhodobo nešťastné. Ako dlhodobého partnera by sme si rozhodne nemali voliť niekoho, o kom si myslíme, že ho k tomu, aby sa nám páčil, budeme musieť prerobiť. Lepšie manželstvo znamená prácu na našom vzťahu, nie na našom náprotivku. A tiež to neznamená, že musíme obetovať naše vlastné hodnoty pre jeho dobro. Ide o to, nájsť tú správnu cestu, ktorou sa vydať ako dvaja hotoví ľudia. A zmeny prídu samy.

Manželstvo je otázka dvoch ľudí. My a náš partner sme v ňom. Nie naši priatelia, nie naša rodina, nie naši kolegovia. Veľa z nás má tendenciu pýtať sa a počúvať ostatných, keď príde na otázky vzťahu. Akonáhle sa z dvoch stanú „my“, mali by sme sa všetci naučiť, ako držať niektoré veci pod pokrievkou. Pretože nikto do nášho vzťahu nevidí tak, ako my sami. Cudzie názory budú vždy reflektovať cudzie skúsenosti, nie tie naše. Ak máme veci, ktoré potrebujeme ohľadom nášho vzťahu prebrať, mali by sme ich preberať hlavne a najmä s našou drahou polovičkou.

Deti sú skvelé, ale nemali by byť hlavným cieľom vzťahu. Manželstvo, ale aj obyčajné spoločné bývanie, ak nie sme jeho zástancovia, prináša veľa, veľa nového. Hoci to v mnohých prípadoch je opačne a ľudia sa berú kvôli deťom (na ceste), menej riskantné je nejaký ten rok vzťahu počkať. A vidieť, ako sa veci usadia, nechať trošku obrúsiť hrany, prispôsobiť sa novým úlohám, novým povinnostiam, novému životu. A v momente, keď sme si obaja istí tým, čím novým sme sa stali, potom je vynikajúci čas urobiť rozhodnutie, ktoré nám prevráti život hore nohami.

Vyhrať hádku neznamená, že máme pravdu. Alebo právo. Mali by sme sa naučiť vyberať si hádky, do ktorých sa pustíme... a s akou intenzitou. Ak chceme partnerovi len niečo dokázať, musíme vziať tiež do úvahy, že každá takáto hádka môže mať veľmi poškodzujúci vplyv na naše manželstvo. Nikto sa nechce stále hádať a nikto sa nechce cítiť, že nemá nikdy pravdu. Sú hádky, ktoré stojí za to mať a poučiť sa z nich, ale sú tiež také, ktoré sú úplne zbytočné a je lepšie nechať to proste byť.

• Manželstvo alebo akýkoľvek iný vážny a dlhodobý zväzok je nádherná vec. Môže sa ale v zlo obrátiť veľmi rýchlo a to potom rozhodne nebýva pekné. Môžeme sa hádať, môžeme nesúhlasiť a napriek tomu sa stále milovať a snažiť sa, aby sme mali spoločný život čo najkrajší. Rešpekt a dôvera sú základnými kameňmi každého vzťahu. A sú to veci, ktoré by sme sa mali dozvedieť ešte ako dcéry, než si na ne s veľkým prekvapením prichádzať až za behu - keď už sme na najlepšej ceste stať sa manželkami.