Lezie vám rodičovstvo na mozog? 9 príznakov, na ktoré si dajte pozor

„Pozri, bager! A aký veľký!“ Zastavila som sa na ulici, keď okolo prešiel obzvlášť pekný kúsok s dvomi radlicami a ukazovala na neho. Lenže psa, s ktorým som bola vonku, to vôbec nezaujímalo. Syn, ktorému podobné prostriedky väčšinou predvádzam, bol doma s oteckom a nádchou. Proste typický príznak niečoho, čomu sa s nadsádzkou hovorí materská demencia. Podobné historky zažila väčšina mojich kamarátok. Zvlášť pikantné sú tie, ktoré sa človeku stávajú, keď už sa z materskej pomaly zase vracia medzi ľudí. Aké sú tie vaše?

1. Materský plurál

Vám to možno ani nepríde, ale schválne niekedy počúvajte niekoho, kto má tiež sklony hovoriť za seba a za dieťa v množnom čísle. Sú to všetky tie vety typu „Koľko vám je? Dneska sme spali dve hodiny. Už nám rastú zuby“. Nič moc, čo? Vrcholne zábavné predstavenie potom okoliu prichystáte, keď budete v materskom množnom čísle hovoriť, aj keď budete niekde sama. Len si to predstavte napríklad u lekára, až si začnete sťažovať „dobrý deň, bolí nás trochu v krku a nechutí nám jesť“. Radšej si preto na materský plurál dajte pozor, inak vám na škále inteligencie v očiach ostatných zoberie pekných pár bodov.

2. Používanie zdrobnenín

Zaručený spôsob, ako vydesiť napríklad kamarátov, s ktorými si vyrazíte, aby ste si chvíľu oddýchla od detí, ktoré zostali doma na krku otcovi. Niekto to dokonca používa schválne a myslí si, že je to vtipná pripomienka jeho materskej role, ale vážne, nie je. Aj keď vám to ušlo omylom, radšej si nabudúce vetu, ktorú chcete vypustiť, prehovorte v hlave, než sa natrvalo spoločensky znemožníte. Kamaráti vám to samozrejme odpustia, ale až sa na pracovnom pohovore pri hľadaní nového miesta začnete pýtať na peniažky alebo zmluvičky, do ďalšieho kola vás asi nepustia.

3. Keď jedlo, tak slané, prosím

Možno ste bývala a stále ešte ste skvelá kuchárka. Ale verte tomu, že po niekoľkých rokoch, keď ste sa sústredila najmä na kaše a dusenú zeleninu, je slušnosťou, aby ste jedlo podávala spolu so soľničkou. Samozrejme, príliš veľa solí tiež škodí, ostatne preto sa deťom jedlo toľko neochucuje, ale väčšina dospelých má iné chuťové preferencie než rozmixovanú brokolicu s kvapkou oleja.

4. Keď dôjde na stolovanie

Historka o žene, ktorá na firemnom obede nakrájala šéfovi mäso na tanieri, je tak prežitá, že možno patrí medzi urban legends čiže mestské legendy. Ale úprimne povedané, ja verím tomu, že sa pokojne mohla stať. Pretože po rokoch, čo človek pri servírovaní jedla dieťaťu všetko automaticky pokrája na menšie kúsky, má tendenciu to urobiť aj ľuďom, ktorí to tak úplne nepotrebujú. Zvlášť keď je trochu nervózny a nesústredí sa tak úplne na to, čo robí, čo u obeda s novými kolegami hrozí. Ostatne, mojej kamarátke sa stalo niečo podobné - svojmu kolegovi bez pýtania olúpala pomaranč, ktorý mal na stole, a došlo jej to, až keď mu ho začala rozdeľovať na mesiačiky.

5. Pohupovanie čímkoľvek

Moje deti v kočíku nespali snáď nikdy, od čias, kedy v ňom ležali, navyše už utieklo celkom dosť vody. A napriek tomu, akonáhle sa zastavím v obchode s nákupným vozíkom, mám tendenciu ho pohupovať, pretože čo keby sa nákup prebral a začal plakať. Alebo sa nudiť. Čo tak môžem pozorovať, nie som v tom sama - pritom tá pani, ktorú som minulý týždeň videla s vozíkom rytmicky jazdiť, kým jej manžel donesie fľaše s minerálkou a odomkne auto, inak vyzerala vcelku príčetná.

6. A to je otecko, chro chro!

Ste s otcom svojho dieťaťa na verejnosti a miesto, aby ste sa normálne bavili, citujete si hlášky z obľúbeného seriálu vášho potomka? Ako myslíte, ale úplne normálne to nie je. Samozrejme, to, aby človeku v hlave neuviazol kus niečoho podobného, alebo nejakého detského popevku sa úplne ubrániť nedá, ale skúste to.

7. A toto sa mu tiež podarilo!

Je skvelé, keď sa rodičia zhodnú na tom, že majú svojho potomka obaja veľmi radi, a keď si niekedy rozprávajú o tom, čo povedal a urobil. Ale už moc normálne nie je, keď nedokážu hovoriť o ničom inom, čo sa bohužiaľ človeku, ktorý celé dni trávi na trase postieľka - stolička - kocky - nočník - šmýkačka ľahko stane. Ak už sa vám napríklad podarí zohnať stráženie a vyrazíte si von, snažte sa nájsť si inú tému hovoru, aj keby to mal byť aktuálny vývoj na trhu so solárnou energiou. No dobre, tak ďaleko ísť nemusíte, ale vy už určite na niečo prídete.

8. Nie, nemusíte byť stále v službe

Väčšina matiek, ktoré musia vstávať za úsvitu s dojčatami, tvrdí, že akonáhle deti odrastú, všetko dospia. Mnohé to dokážu, ale mnohé tiež nie a s výhovorkou na rozhodený biorytmus pijú prvú kávu v polospánku a potom žehlia, varia alebo robia niečo podobne neodkladného, zatiaľ čo zvyšok rodiny pospáva. A nikdy to neocení, samozrejme. Ak už vážne nemôžete spať, choďte sa radšej prejsť alebo si čítajte, nemusíte byť stále v službe.

9. Pekné šaty? Na čo, prosím vás

Tak samozrejme, ak vám nevadí chodiť tri roky v jednom tričku a nohaviciach s čoraz vyťahanejšími kolenami, ako sa páči. Ale nie je potrebná vedecká štúdia na to, aby bolo jasné, že to nikomu nepristane a že to tiež nikomu na sebavedomí nepridá. Preto by ste si naopak mali nariadiť, že si kúpite niečo na seba, bez toho aby ste z toho mali výčitky. Čokoľvek iné považujte za prejav materskej mozgovej nedostatočnosti.

(red)