K životu pozitívne

„Buď pozitívny.“ Počúvame to často. Keď sa nám v živote nedarí, keď máme problémy, jedna z najuniverzálnejších, najvágnejších a najhoršie uchopiteľných rád je práve táto. Pozitívny prístup k životu ale nie je niečo, čo by sme mali zo šuplíku podvedomia vytiahnuť vo chvíľach, kedy nám nie je práve do spevu. Je to niečo, čo by nás malo sprevádzať každý deň, každú jeho minútu. Je to nastavenie pohľadu na svet, ktoré si môžeme naordinovať, ktoré môžeme trénovať a ktoré, keď ho dosiahneme, nám život síce nezjednoduší, ale naplní.

Na takmer každú životnú situáciu sa môžeme pozerať rôznymi pohľadmi, kedy pozitivita a negativita stoja na opačných póloch pomyselnej škály. A motivovať sami seba k tomu, aby sme sa blížili pozitívnemu pólu, je niečo, čo by sme si mali dopriať - za vynaložené úsilie to rozhodne stojí.

Zlyhanie je poučenie. Akékoľvek zlyhanie v našom živote je udalosť, nie súčasť našej osobnosti. A každú takúto udalosť môžeme brať ako príležitosť na to, aby sme sa poučili a vyťažili z nej maximum v zmysle, ako už to či ono nabudúce robiť alebo riešiť nemáme. Je to príležitosť k rastu, nie niečo, čo nás zráža na kolená.

Môžem to dokázať, aj keď je to ťažké. Pozitívne zmýšľajúci ľudia sa nebránia výzve, zmene ani novinkám. Pretože to, že je niečo ťažké, neznamená, že je to nemožné. A ak je niečo, čo nám život prinesie, a nám by sa výsledok páčil, nie je jediný dôvod nepustiť sa na cestu. Porastieme jedine skrz niečo, čo sme ešte nerobili.

Vždy zo seba dám to najlepšie. Pri zachovaní alebo vybudovaní pozitívneho prístupu k životu je nevyhnutné mať na prvom mieste pozitívny prístup sami k sebe. A to znamená vedieť, že za každých okolností zo seba vydáme to najlepšie. Aj keď to trebárs nie je moc alebo dosť, prístup je najdôležitejší. Ak sa snažíme vybavovať veci tak, aby nás to stálo čo najmenej energie, aby sme sa vyhli, čomu môžeme, aby nám prešlo niečo, aj keď by nemalo... no, povedzte sami.

Je inšpiratívny! Úspechy ostatných nie sú niečo, čo by sme mali závidieť, ale niečo, čím by sme sa mali inšpirovať. Úspech ostatných nás ani nijako neohrozuje, je to jednoducho dôvod na radosť a hlavne poučenie. Vždy sa môžem opýtať - čo sa od nich môžem naučiť?

Čo môžeme urobiť lepšie? Spätná väzba a konštruktívna kritika sú naši najlepší priatelia. Prečo? Pretože vedú k neustálemu zlepšovaniu. Mali by sme byť otvorení možnostiam, ako robiť veci lepšie, ako sa učiť, ako si otvárať oči i obzory. Ak sa dostane spätná väzba, ktorá nie je práve pochvala, ku človeku negatívne zmýšľajúcemu, bude ju brať ako výčitku a argument pre vlastnú neschopnosť. A často tiež ako dôvod to či ono opustiť, nerobiť alebo neskúšať.

Ľudia sa môžu zmeniť. Ak my sami pracujeme na neustálej zmene v lepšiu verzii seba samého, dávame tak sekundárne ostatným priestor na to, aby sa menili tiež. Mali sme kamarátov, ktorí sa s nami zrazu prestali baviť? Naše cesty sa rozišli? V poriadku, to sa stáva. Netreba nikoho obviňovať, ani seba. Ľudia sa menia. Iba tí bojazliví lipnú na tom, aby bolo všetko stále po starom.

Som buď svoj najlepší priateľ, alebo najhorší nepriateľ. Existuje technika mentálnej prípravy zvaná vnútorná reč, príhovor, anglicky self-talk. Je to spôsob, akým hovoríme sami k sebe, akým si veci vysvetľujeme, ospravedlňujeme, ako sami seba motivujeme a ako pred sebou hovoríme sami o sebe. Ak vieme správne komunikovať sami so sebou, nenahovárame si slabosti a výhovorky, ktoré by nás odradili od úspechu. Hovoríme k sebe realisticky, ale pozitívne. Vnímame všetky aspekty situácií, ale nelipneme na tých negatívnych.

Tímová práca. Ak sa necítime ostatnými ohrození, s radosťou podporujeme ich nápady, riadime sa ich názormi, ak sa zhodneme, že sú prospešné, nemáme problém participovať na ceste niekoho iného. Zvlášť v práci sa nám táto vlastnosť osvedčí, pretože spolupráca na ceste k spoločnému cieľu nie je priestor na individualizmus a podrážanie ostatných len preto, aby sme vyzerali lepšie.

Čo je na tom dobré? Na všetkom sa totiž niečo dobré nájsť dá. Viac menej, ale čím viac pozitívny prístup máme, tým viac to dobré vidíme. Aj v ťažkých životných situáciách sa dá nájsť poučenie, lekcia, priestor na to, začať znova, inak.

Ste dobrí! Pozitívni ľudia okolo seba šíria pozitívnu energiu. Nerozpakujú sa niekoho pochváliť, všímajú si, v čom sú ostatní dobrí a čo treba oceniť. Veta Prečo by som mala niekoho pochváliť za to, že robí svoju prácu? Alebo že robí, čo očakávam? je jednoducho mimo slovník človeka, ktorý vníma svet ako pekné miesto. Úsmev ani pochvala nestoja doslova ani korunu a vedia nielen zlepšiť niečí deň, ale dodať mu odvahu k ďalším akciám. Jedným slovom, jednou vetou vieme človeka rozosmutnieť, rozčúliť, ublížiť mu. Tak prečo by to jedno slovo alebo veta nemohli byť pre zmenu tiež pekné a robiť iným radosť? Nikdy nevieme, aký reťazec udalostí naštartujeme. A rozhodne je lepšie skúsiť to pozitívnym smerom.