Zobraziť přihlasovací formulár

Zdravý život nie je len o jedle a cvičení

  • Publikované:
Zdravý život nie je len o jedle a cvičení

Každý z nás má nejaké zlozvyky. Potreba venovať sa im je vždy o niečo urgentnejšia, keď sa nachádzame v stresovom období, ale niektoré zlozvyky nám stres môžu ešte zhoršovať. Čo ale so zlozvykmi, ktoré sa týkajú nášho správania, fungovania v spoločnosti? Čo ak je naším zlozvykom tráviť čas so zlými ľuďmi? Zlozvyk, alebo inak povedané zlý návyk, totiž zďaleka nemusí byť len ohrýzanie si nechtov. A my vám prinášame najčastejšie zlozvyky, ktorých by sme sa mali zbaviť.

Jedlo v strese. Prejedanie spôsobené stresom je pomerne obvyklá vec. Jedlo nám totiž prináša istú formu uspokojenia, ktorá má svoj psychický, ale tiež čisto fyziologický základ. Necítime sa hladní, ale po jedle sme zrazu nejako šťastnejší. Jedlo potom pôsobí ako nástroj emócií... čo však znamená, že si pokojne zdvojnásobíme denný príjem kalórií. Pretože v strese väčšinou netúžime po mrkve a šaláte. A čo sa s tým spája? Naberanie váhy. A to môže spôsobovať ďalší a ďalší stres a ďalšie a ďalšie prejedanie.

Trávime čas s ľuďmi, ktorí si necenia to, čo pre nich robíme. Každý z nás funguje do istej miery pre ostatných. Čo neznamená, že od nich automaticky očakávame aktívnu vďaku, to by sme nepochodili. Ale určite poznáme situáciu, kedy sme vyložene cítili, že niekto zneužil našu povahu, dobrotu, ochotu, alebo čas. Bohužiaľ v mnohých prípadoch máme tendencie začať sa snažiť ešte viac, aby sa dotknutá osoba plesla do čela a začala sa k nám správať tiež tak pekne. Čo sa ale stane? Nič. Druhý si na našu aktivitu zvykne, ale zvykne si aj na to, že jeho zjavný nevďak nie je „potrestaný“. Tráviť s takými ľuďmi čas a investovať do nich energiu je jeden z najviac ubližujúcich zlozvykov.

Pozeráme sa často na televíziu. Nikto nepopiera psychohygienický a kultúrno alebo informačne obohacujú efekt kvalitných programov. Ale televízia nie je náš život. Ak neustále prepíname programy, pretože nás vlastne nič nebaví, všetko sme videli alebo nám to príde celé nejako hlúpe, nie je dôvod sa na televíziu vlastne pozerať. Pretože neaktivita podporená vlastne nudou nám v živote nijako nepomôže. Pozeranie sa na televíziu je tiež zlozvyk. Pretože čas, ktorý pred ňou strávime, nám nikto nevráti. A ruku na srdce, on by sa dal stráviť oveľa, oveľa lepšie.

Chodíme neskoro. Že by nás nenapadlo, že by to mohol byť zlozvyk? Čo všetko za tým stojí? Naša neschopnosť organizácie a práce s časom, vytvárame nutnosť sa ostatným ospravedlňovať, navyše nebudujeme si úplne najlepšiu povesť. Ak chodíme chronicky neskoro, väčšinou to o sebe vieme. A robíme si z toho srandu. Lenže... pre veľa ľudí v našom okolí je to nepríjemnejšie, než by sme boli ochotní si pripustiť. Keď sú na vás vaši priatelia, kolegovia alebo partner nútení neustále pár desiatok minút čakať, môže to spôsobiť mnoho hádok a zlých pocitov. A to, že dochvíľnosť je výsada kráľov, sa nehovorí len tak.

Nechávame veci na poslednú chvíľu. Aj keď si myslíme, že sa nám tento princíp v priebehu rokov osvedčil, jediné, čo sa stalo, je, že sa nám ešte nevypomstil. Táto stratégia má jednu neuveriteľnú nevýhodu, veľmi ubližuje našej psychike. Pretože to, že úlohu neplníme, neznamená, že na ňu nemyslíme. Stále nám straší vzadu v hlave i vo chvíľach, kedy by sme mali relaxovať a užívať si pokoj. Stojí za to tento zlozvyk odbúravať. Pretože pocit uspokojenia z dobre a včas vykonanej práce je niečo úplne iné ako úľava, že sme to vlastne nakoniec stihli.

Sme majstrami katastrof. Každá situácia má dve možnosti pohľadu na vec. Môžeme sa sústrediť na negatívne aspekty, alebo na tie pozitívne (poprípade sa môžeme snažiť o objektivitu, ale keď vstúpi do hry emócia, máme malú šancu). Ak zvládame aj z minimálnych problémov robiť potenciálne veľké, keď za každým zrušeným rande vidíme neveru, keď z nefunkčnej smerovky na aute urobíme ohrozenie plánovanej dovolenky alebo zo zakašľania epidémiu osýpok, nielen, že podporujeme peklo, ktoré sa deje v našej hlave, ale veľmi vyčerpávame ostatných. Práca s vlastnou hlavou je veľmi ťažká, ale oplatí sa. Zo začiatku si môžeme skúšať nechávať katastrofické scenáre pre seba, ony vo väčšine prípadov nenastanú. A nám sa uľaví, že sme neboli hysterickí. A časom sa nimi prestaneme tiež sami zaoberať.

No a potom nám zostáva... fajčenie, pitie na relaxáciu, pitie do nemoty, fast foody, pitie nápojov „light“ alebo ohrýzanie nechtov. Všetko, čo ohrozuje naše fyzické alebo psychické zdravie, stojí za to, aby sme sa to snažili v našom živote eliminovať.

 

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku