Ako vzťah vyzerá, keď nefunguje

Ako spoznáme, že to, čo prežívame, nie je len prechodná kríza, ale situácia, kedy je potrebné vzťah ukončiť? Pretože inak by pre náš budúci život znamenal len trápenie a pre nás samotných smútok, stres a nenaplnenie? Varovných znamení je veľa, ale každý z nás máme inak vysoký prah toho, čo sme schopní a ochotní ešte uniesť. A tak si to aj tak nakoniec rozhodneme sami. Čo je ale dobré si všímať?

To, že je koniec, sami vždy tušíme. Vnútorné presvedčenie, či už rozumu alebo citu, je vždy jasné. Je len potrebné, aby bol cit s rozumom na rovnakej vlne. Ak váhame, môžeme si sami so sebou sadnúť a odpovedať si na pár otázok, ktoré nám trebárs urobia trošku väčší poriadok v tom, čo chceme alebo by sme mali urobiť.

Žijeme viac tým, čo bolo, než tým, čo je. Používate spomienky na pekné chvíle ako dôvod, prečo vo vzťahu zotrvať? Ak áno a milujete viac to, čo bolo, než svoju súčasnosť, možno je na čase začať premýšľať trošku inak. Skúste myslieť na vzťah teraz. Budete za päť rokov spomínať s úsmevom na dobu, v ktorej žijete teraz, alebo sa budete stále radšej obracať k dobám ešte dávnejšie minulým? Spomienky nie sú dôvodom zostať.

Keď partner očakáva, že sa zmeníte. To pekné na láske je, že je nepodmienená. Láska nie je výpočet logických dôvodov, prečo s partnerom ste, ani zoznam jeho vlastností a parametrov. Partner nie je nové auto. Vzťah medzi dvoma ľuďmi udržuje pri živote práve to, čo nie je logicky vysvetliteľné. Tá chémia, nepochopiteľná príťažlivosť, ktorá nemá základy v ničom, čo by ste mohli odovzdať niekomu inému. Potom môže mať partner záujem na tom, aby sme žili zdravšie, ak nás „núti“ do pohybu, do toho, nech prestaneme fajčiť alebo schudneme, keď nás váha ohrozuje na zdraví, a tak ďalej. To by sme asi mali akceptovať. Ale ak chce meniť náš vzhľad, naše zvyklosti, náš rytmus, zábavu, koníčky, priateľov alebo dokonca sa snaží ohýbať niektoré naše vlastnosti, to je na zamyslenie. Nemali by sme byť s niekým, kto od nás chce, aby sme boli niekto iný. Rovnako tak to ale platí, ak očakávame, že sa partner zmení, my.

Neustále si musíte ospravedlňovať partnerove činy alebo správanie. Niekedy nechápeme partnerovo správanie alebo jeho činy. A nepáčia sa nám. Takže máme snahu prísť na to, prečo sa tak vlastne zachoval. Hľadáme dôvody v minulosti, v strese, v sebe samých - v tom, že len reagoval na nás. V práci, v deťoch, v kamarátoch, v rodine. A vždy nejaký ten dôvod nájdeme, pretože keď chceme, ospravedlníme čokoľvek. Problém takéhoto hľadania dôvodov je ten, že veľmi často nájdeme niečo, čo síce situáciu vysvetlí, ale nie je to pravda. Kým nám naše vysvetlenie stačí, nemusíme to nazývať obliehaním, ale predsa len, raz dospejeme do bodu, kedy si uvedomíme, že partner sa nechová škaredo preto, že má stres v práci, ale preto, že sa jednoducho nechce správať pekne.

Keď sa problém opakuje. Všetci si musíme zažiť vo vzťahu také to obrusovanie hrán. To, že sa milujeme, nemusí nutne znamenať, že sa stopercentne poznáme, teda sem tam musíme upozorniť - toto nerob, to mi vadí, ubližuje mi to. Stane sa raz, nevadí. Druhýkrát, možno zabudol, neuvedomil si, nemá to zažité. Ale tretíkrát, štvrtýkrát? A čo stý krát? Chceme si na to zvyknúť? Ak partner robí vedome ďalej niečo, čo nám ubližuje, nie je na nás, aby sme sa s tým zmierovali. Je na nás, aby sme s tým niečo robili.

Keď sú naše hodnoty rozdielne. Veľa vecí vo vzťahu je kompromis. Existuje ale niekoľko vecí, ktoré si kompromis nezaslúžia - sú nimi naše fundamentálne hodnoty, naša výchova, naše presvedčenie. Či už hovoríme o náboženstve a súvisiacich okolnostiach, prístupu k výchove a rodine celkovo a tak ďalej. Sami musíme vedieť, z čoho nesmieme uhnúť, aby sme sa nespreneverili sami sebe. Odlišnosti v týchto záležitostiach síce nemusia nevyhnutne znamenať koniec vzťahu, ale je potrebné pracovať na komunikačných zručnostiach a ochote spolupracovať, rešpektovať a tolerovať.

Keď k sebe necítite vzájomne to isté. Jeden môže brať vzťah viac priateľsky, druhý bezhranične zamilovane. Jeden miluje, druhý je ľahostajný. Jeden nenávidí, druhý chce zachraňovať. Variant je nespočet. Bohužiaľ vo vzťahu platí, že keď jeden nechce, druhý s tým väčšinou nič neurobí.