Prvý krát babičkou

Keď sa povie babička, asi si všetci vybavíme starenku, ktorá pletie svojim vnukom svetre a varí nedeľné obedy. Ako ale dobre vieme, doba je iná a vek okolo štyridsiatky, päťdesiatky, kedy sa často babičkami staneme prvýkrát, zďaleka neznamená háčkovanie a pozeranie sa na televíziu. Moderné babičky sú súčasné ženy, ktorým život nachystal novú rolu - či už na ňu sme pripravené, alebo nie, musíme sa jej nejako zhostiť. Ako na to? Čo robiť, nerobiť? A ako sa s tým vyrovnať?

Nastala veľká zmena. Z matky sa stala babička. Jednou z najdôležitejších rolí novopečených babičiek je však túto skutočnosť svojím spôsobom prejsť. Pretože dôležitou udalosťou je to, že sa naša dcéra alebo syn stali rodičom, nie to, že z nás je prarodič. Ak máme ťažkosti vyrovnať sa so svojím novým statusom, musíme sa s ním popasovať po vlastnej osi. Aké sú ďalšie tipy, pravidlá a zákony prvýkrát babičiek?

Podporujeme, ale z diaľky. Sme tu pre svoje deti i vnúčatá. Ale nie viac, ako sa od nás vyžaduje alebo očakáva. Ako skúsené matky máme tendencie poučovať, opravovať a odovzdávať skúsenosti, avšak... najťažšie pre nás bude si toto všetko nechať pre seba. Učenie sa života s novým bábätkom je pre rodinné putá zväzku našich detí extrémne dôležité a my, ako babičky, matky a svokry, by sme sa nemali zúčastniť viac, než je zdravé.

Držíme pusu. Berieš ho zle, ako ho držíš? Prosím ťa, nemala by si ho nadojčiť? Myslím, že by si mu mal/a dať ešte jednu vrstvu. Takto ho nepokladaj, urob to inak. To musíš takto, pozri, ukážem ti to. Toto nepoužívaj, mne stačilo vyškvarené sadlo. A takto by sme mohli pokračovať donekonečna. A ak budeme, pracujeme akurát na tom, aby sme naše deti zneistili, seba im znepriatelili a vyvolali spory. Je to ich dieťa, ich rodina ich chyby a ich ponaučenia. Takže ak nejde o život... Musíme sa naučiť hovoriť len to, čo je naozaj potrebné, a to spôsobom, ktorý rešpektuje iné pravidlá iné rodiny, doby i partnera.

Ponúkame stráženie. Akonáhle to situácia (vek dieťaťa a stav rodičov) dovolí, sme tu od toho, aby sme im dopriali trošku oddychu - aj keď sa trebárs nám samotným takejto pomoci z akéhokoľvek dôvodu nedostalo. Naše deti môžu mať bianco šek na našu službu stráženia detí.

Upraceme, navaríme. S ochotou a bez kritiky. Pomoc v domácnosti je pre novopečenú mamičku na nezaplatenie. Nie však poznámky o tom, že my sme to všetko zvládali, prípadne komentáre k stavu bytu alebo domu. Ak chceme pomôcť a mamičku nerozplakať, jednoducho toho musíme prehltnúť viac, než by sa nám páčilo. Aj keď sú naše rady dobre mienené, nie vždy sú vyžiadané, očakávané a ocenené. Každá domácnosť funguje inak a nikto z nás nemá patent. Bohužiaľ.

• A ak má novopečená rodinka psa, tak ho vyvenčíme. A nebudeme hovoriť o tom, že keď ho chceli, mali by sa o neho postarať. Skúsime tú z našej perspektívy nezodpovednosť jednoducho opomenúť.

Zavoláme, keď nakupujeme. Málokto nás asi pošle na nákup, ale keď už sme v tom obchode... zavoláme, či nemôžeme niečo pribrať, priviezť alebo zariadiť. Alebo informujeme o akcii na plienky, detskú výživu alebo čokoľvek by sa mohlo hodiť. A neurazíme sa, keď naše deti povedia, že nič nepotrebujú.

Nezverejňujeme fotky bez povolenia. Áno, problematika sociálnych sietí sa týka drvivej väčšiny dnešných novopečených babičiek. Ale je na rodičoch, aby rozhodli, aké fotky svojich detí chcú uverejniť. Ak sa nám podarila krásna fotka vnuka alebo vnučky a naozaj sa ňou chceme pochváliť, či chceme alebo nie, musíme sa opýtať. Teda... nemusíme, ale asi by sme naozaj mali.

Hovoríme mamičke, že odvádza dobrú prácu. Mať prvýkrát dieťa znamená žiť v mučivé neistote, či to a ono zvládame dobre. A mať prvýkrát vnúča znamená pochváliť mamičku (a otecka, keď si to zaslúžia), pretože každý, kto odchoval deti, je autorita. A my sme navyše ešte mamy, ktorých uznanie v rodičovstvo je niečo, čo môže našim deťom dať potrebnú sebadôveru, pokoj a uistenie, že všetko je a bude v poriadku.