Zobraziť přihlasovací formulár

Ako spoznáme, že milujeme

  • Publikované:
Ako spoznáme, že milujeme

Aj keď by sa mohlo zdať, že keď lásku cítime, tak ju poznáme, s pribúdajúcim vekom sa nám ale do zamilovanosti motá veľa ďalších faktorov. Čím viac si v rámci partnerstva rozširujeme obzory, tým viac počítame skóre realisticky a menej citovo. A potom zrazu stojíme pred vlastným vnútrom a pýtame sa sami seba, či dotyčného naozaj milujeme, alebo si proste len nemôžeme sťažovať, pretože napĺňa naše predstavy a spĺňa kritériá.

Veľa ľudí má jednu drastickú metódu, ako spoznať, či človeka miluje. Položí si otázku - bola by som ochotná pre neho zomrieť? V mnohých prípadoch dostaneme odpoveď áno, tak spoznáme, akú veľkú lásku prechovávame k našim deťom, rodičom alebo súrodencom. U partnera ale nemusíme zachádzať do krajností (aj keď položiť si túto otázku a preskúmať svoju vlastnú reakciu na ňu nie je nezaujímavé).

Láska a jej príznaky

Všetky by sa dali zhrnúť do jednej vety - byť s tebou je lepšie, než s tebou nebyť. Toto banálne vyjadrenie je vlastne všetko, čo potrebujeme cítiť. Nemyslíme len fyzickú blízkosť, ale celý dopad, ktorý na nás vzťah má.

  • Prestaneme myslieť na rany z minulosti, naši bývalí partneri vyblednú a prípadné krivdy, ktoré sme cítili, zďaleka nie sú toľko pálčivé.

  • Postupne plánujete budúcnosť. Plány sa presúvajú od toho, čo bude na ďalšom rande, cez to, čo o ďalšom víkende, po dovolenku, bývanie alebo aj iné kroky. A všetko je tak prirodzené, nikto sa necíti, že by tlačil na pílu.

  • Chcete robiť veci spoločne - áno, už ste tam boli, to robili alebo sa tam boli pozrieť stokrát, ale viete, že spoločne s partnerom je všetko prvýkrát a všetko lepšie.

  • Automaticky zdieľate emócie, informácie i dojmy. Najskôr si začnete uvedomovať, že prvá vec po šťastnej alebo nešťastnej udalosti je, že by ste sa o ňu chceli s partnerom podeliť. Najskôr to neurobíte, pretože si budete pripadať hlúpo, ale akonáhle sa raz ľady prelomia, začnete zdieľať celý svoj život.

  • Spomínate ho skoro v každej vete. Pretože ho máte stále v mysli. Vidíte na niekom pekné topánky? Premýšľate, či by sa partnerovi páčili. Vidíte dobrý film alebo hru? Myslíte na to, ako by si ju užil partner. A tak ďalej.

  • Začínate sa tešiť na tie najobyčajnejšie veci. Spoločný seriál, varenie, ranné prebudenie, rozprávanie sa. Nepotrebujete žiadne zvláštne povyrazenie na to, aby ste sa cítili pokojne, spokojne a... zamilovane.

A je to vzájomné?

To je otázka možno ešte urgentnejšia, než či sme zamilovaní my sami. Pretože akonáhle si uvedomíme, že to, čo k druhému cítime, je láska, okamžite sa dostaví pocit strachu, že to partner neopätuje. A neveríme dokonca ani tomu, keď nám to povie. Musíme sa trošku uvoľniť a dôverovať svojmu inštinktu. Aj partnerovi.

Slová sú prvý krôčik k tomu, aby sme si mohli začať pripúšťať, že tu o niečo ide. Budeme počuť, že nie sme sami v plánovaní spoločnej budúcnosti, keď partner začne hovoriť ako prvý o ďalšom spoločnom víkende, je to s najväčšou pravdepodobnosťou „na dobrej ceste“. Ešte na lepšej ceste to bude, keď sa plány a iné slová vyplnia. Činy totiž vypovedajú o niečo hlasnejšie. Správanie partnera v blízkosti nás tiež veľa napovie. Pripadá vám prirodzené? Hrané? A ako sa cítite vy sami? To pravé totiž spoznáte práve vďaka tej neuveriteľnej a skoro až prehliadnuteľnej samozrejmosti, s akou sa veci dejú.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku