Čo by sme s partnerom mali prežiť, než sa zasnúbime

Aj v dnešnej dobe voľnejších mravov medzi nami existuje veľa ľudí, ktorí neberú manželstvo na ľahkú váhu. Pre niekoho môže sobáš znamenať výhodu v oblasti úradných záležitostí, niekto sa teší na svadbu, ale väčšina ľudí si uvedomuje emocionálny, morálny a hlavne dlhodobý (kým nás smrť nerozdelí) záväzok, ktorý treba ctiť. A preto sa do neho nehrnúť bezhlavo. Čo by sme ako pár mali mať za sebou, než si povieme „áno“?

Veľká hádka. Aj keď sme napríklad jeden z tých párov, ktorý sa „nikdy neháda“, raz to príde. A je lepšie, keď vieme, ako na tom s partnerom sme, či hráme čistú hru, dávame rany pod pás alebo či nemáme moc rozdielne „štýly hádky“. Možno sa dozviete, že aj napriek tomu, že potrebujete v momente konfliktu zo seba všetko dostať von, partner trebárs pol dňa zaryto mlčí a nedostanete z neho rozumné slovo. Až potom, keď si všetko rozmyslí, je pripravený na argumentáciu. Je dobré vedieť o druhom, ako sa správa v krízovej situácii, a o sebe, ako to zvládame.

Životná výzva. Či už chceme, alebo nie, manželstvo je veľká zmena, ktorá bude až do konca nášho života ovplyvňovať ako každodenné, tak mimoriadne udalosti. A je dobré vedieť, ako sa s partnerom správame, keď sa vybočí z každodennej rutiny. Rodinná kríza u jedného z partnerov, zmena práce, sťahovanie do nového mesta... to všetko sú udalosti, ktoré nám ukážu, ako podporujúci a pokojný je náš partner (alebo my), ako sa necháme rozhodiť, ako sa dokážeme podporiť.

Stretnutie s rodinou. A teraz nemyslíme stretnutie s rodinou na zoznamovacej večeri. Zistiť, ako do partnerovej rodiny západneme a ako on do tej našej, je pre budúci život podstatné, zvlášť v prípade, že už máme alebo plánujeme deti. A ak sa partner s rodinou nestýka? Mala by to byť pre nás výstražná červená vlajka, nech už sa snažíme akokoľvek, rodinné modely si z hlavy nevytlčieme. A partnera, pre ktorého je normálne nebyť s rodinou v kontakte, možno moc nechceme... prečo? Pretože nikdy nevieme, kedy mu príde normálne nebyť v kontakte s nami. (I keď samozrejme čo rodina, to unikát, nič nejde paušalizovať stopercentne.)

Spoločné financie. Nemusíme si nutne zriaďovať jeden účet, aby sme si na neho posielali obe výplaty. Mali by sme ale vedieť spoločne o financiách hovoriť a zároveň ich plánovať. Mali by sme aspoň orientačne poznať výšku svojich príjmov, aby sme vedeli, čo je v našich možnostiach, čo nie je, a na čo a ako by sme mohli alebo mali šetriť. Aj keď je to možno prízemná otázka, peniaze dokážu vo vzťahu zavariť viac, než by sme čakali.

Hovoriť o sexe. Ruku na srdce, je to podstatná časť vzťahu. Otázka ale je, pre koho ako moc podstatná. A či je všetko v poriadku, alebo by mohlo byť lepšie/inak. Nehanbiť sa s partnerom hovoriť o otázke sexu vo vzťahu a všetkom, čo s ním súvisí, je vec, na ktorej by sme mali pracovať (ak to tak nie je). Ušetrí nám to do budúcnosti mnoho mnoho trápenia.

Bývať spolu. Ideálne aspoň rok, aby sa spoločný život preukázal vo všetkých možných aspektoch - od dovolenky po Vianoce. Aj keď nájdeme veľa ľudí, ktorí sa rozhodnú k sebe nasťahovať až po svadbe, aj tak by sme o spoločnom bývaní mali aspoň hovoriť. Domáce práce, harmonogram a rytmus domácnosti, očakávania jedného od druhého. Že vám to teraz príde ako hlúposti? Spýtajte sa zosobášených a spolu bývajúcich párov, ako môže nesúlad v bývaní urobiť dusno.