Ako zvládnuť bez úhony začiatok puberty

Detstvo je magické obdobie, ktoré si užívajú ako deti, tak aj ich rodičia. Potom ale príde prekvapenie. Dieťa si prvýkrát zahundre pod fúzy: „Sama si tú izbu uprac...“ a zrazu je všetko inak. Nie je výnimkou, že s prvými ako fyzickými, tak psychickými príznakmi dospievania sa stretneme u detí mladších ako desať rokov. A začína jedno z najťažších období, ktoré kladie na rodičov extrémny nárok, čo sa týka trpezlivosti, blahosklonnosti, odvahy a pochopenia.

Každý rodič sa potýka s pochybnosťami ohľadom svojich vlastných schopností - ako je možné, že sme vychovali takého (ospravedlňujeme sa za výraz) darebáka? Dôležité je si uvedomiť, že za správanie dieťaťa v puberte nemôže výchova, nie je to naša vina. Hormonálne, neurologické a iné fyzické zmeny jednoducho ovplyvňujú správanie a učia dieťa okrem iného nebyť toľko závislé na rodičoch, vedieť sa emocionálne viazať aj inde a vôbec - fungovať vo svete dospelých.

Chlapci a dievčatá

Zaujímavým trendom posledného desaťročia je čoraz skoršia puberta. Kým v polovici osemnásteho storočia začínali dievčatá menštruovať okolo sedemnásteho roku veku, dnes je priemer trinásť rokov. A prípady, keď sa u dievčat menštruácia objaví prvýkrát pred desiatym rokom veku, zďaleka nie sú ojedinelé. Prečo je to tak? Existujú dva pohľady. Tým jedným je podľa Petra Gluckmana návrat k prirodzenému stavu vecí - v osemnástom storočí ľudí sužovala podvýživa, choroby a celkovo zlé životné podmienky, takže sa nástup dospelosti vplyvom tohto nedostatku spomalil. Druhým pohľadom je moderná a kvalitná prenatálna a postnatálna starostlivosť, ktorá urýchľuje ľudský potenciál. Či už je to tak alebo tak, musíme sa zmieriť s tým, že deti nezostávajú deťmi tak dlho.

Puberta sa začína objavovať u dievčat skôr, priemere okolo 10-12 roka veku. Dievčatá začínajú veci dramatizovať, mať premrštené reakcie a úzkostlivo sledovať svoj vzhľad. Fyzicky sa začínajú zaobľovať, rastú im prsia a boky.

Puberta u chlapcov začína o niečo neskôr, okolo trinástich rokov. Dochádza na mnohé fyzické zmeny, rastú rýchlejšie končatiny (už ste počuli, že je niekto „samá ruka, samá noha“?), rozširujú sa ramená, neskôr dochádza k mutácii, teda k znižovaniu hlasu, objavujú sa nočné polúcie a celkovo väčší záujem o fyzickú stránku „vecí“.

Spoločne dochádza u detí v puberte k pokusu o naplnenie niekoľko cieľov:

• Hľadanie vlastnej identity

• Umiestňovanie samých seba v okolitom svete - aké sú možnosti, prekážky a hranice

• Ako ju/jeho vníma okolie

• Emocionálne odpútanie sa od rodičov

• Objaviť svoj potenciál a začať ho naplňovať, potreba sebarealizácie a uznania

• Sebapozorovanie a sebahodnotenie
  
  

Ako sa z toho nezblázniť

Je jasné, že keď naše dieťa začne mať potrebu presadzovať seba samého a zisťovať hranice, ktoré mu dáva okolie (a ktoré má samo v sebe), je jasné, že je zarobené na horúce chvíľky. Reakcie rodičov na pubertálne prejavy detí môžu mať na ďalší život teenagerov veľký vplyv. Obzvlášť dôležité sú dve veci.

• Keď sa dieťa stretne s apriórnymi zákazmi a potlačovaním, môže na svoje potreby rezignovať, neobjaviť svoju osobnosť a zostať dlhšie závislé na rodičoch.

• Keď deťom nedáme súkromie, jediné, čo ich naučíme, je mať tajomstvá.
  
  

Aj keď vieme, že naše dieťa v mnohých veciach jednoducho nemá pravdu, že sú jeho názory zúfalo naivné, radikálne, neohľaduplné alebo proste len hlúpe, treba ich rešpektovať. Napočítať do desať a spomenúť si na dobu, kedy sme si sami mysleli, že sa bez rodičov zaobídeme (ak takáto doba niekedy bola), kedy sme sa sami správali ako nevycválané teľatá. A keď to už nejde...

...zdôraznite svoju úlohu rodiča. Hoci sa to zdá lákavé, puberta nie je vhodná doba na to, aby sme sa snažili byť s deťmi skôr kamaráti. V puberte dochádza všeobecne k spochybňovaniu autorít a tá domáca je nenahraditeľná.

...nastavte pevné hranice a neposúvajte ich.A už vôbec nie partnerovi za jeho chrbtom. Keď bolo povedané nie, musí platiť nie. Samozrejme, v prípadoch, ktoré objektívne prevyšujú to, čo je pre vás prijateľné. Je potrebné oddeliť svoj strach o dieťa a dopriavanie mu vlastného priestoru, ale niektoré hranice (ako je napríklad doba návratu domov, hlásenie sa atď.) musia zostať nemenné. Dôležité je tiež nepodrývať autoritu partnera, pretože aj toto chápe dieťa ako rozvoľnenie hraníc. Keď vie, že sami nekope za jeden tím, pokúsi sa vás „rozložiť zvnútra“.

...keď na to príde, stanovte trest adekvátny veku a novej situácii. Sami viete, čo na vaše dieťa platí. Opäť je ale dôležitý apel na konzistenciu, adekvátnosť a predovšetkým na to, aby ste sa len prázdne nevyhrážali. Ak raz nesplníte, čo ste sľúbili (a za neskorý príchod tú wi-fi na druhý deň jednoducho nevypnete), uberáte svojim trestom váhu.

...rešpektujte sa obojstranne. Aj keď je to pre rodičov ťažké, prejav rešpektu k názorom, koníčkom, štýlu alebo presvedčeniu puberťáka je kľúčom k tomu, aby nezbedné dieťa preukazovalo viac rešpektu smerom k nim. Treba vedieť sa v správnu chvíľu ospravedlniť, nezabúdať ďakovať a oceňovať, mať záujem, ale nevtierať sa. Toto platí pre obidve strany barikády. Bohužiaľ, v úlohe toho rozumnejšieho je a bude vždy rodič, takže na jeho pleciach je váha toho, robiť vždy toto správne a dávať svojmu dieťaťu dobrý, aj keď niekedy tikom v oku zaplatený príklad.

...vychladnite. Keď hádky eskalujú a argumenty sú hysterické, je čas na chvíľu prestať.

Aby náhodou niekto nepovedal niečo, čo by ho potom mrzelo (a tým niekým myslíme skôr bohužiaľ rodiča, pubertálne deti ohľaduplnosť všeobecne nemajú vo vienku). Keď sa vaše dieťa vymyká kontrole, objasnite situáciu vetou, že teraz to úplne nevyzerá, že by ste spolu mohli niečo vyriešiť, a prehovoríte si o tom za chvíľu. Ideálne je aj stanoviť čas, napríklad pol hodiny.

...nechajte si čas sami na seba. A teraz máme na mysli rodičov a dieťa. Bez toho aby ste riešili akúkoľvek agendu, choďte sa prejsť so psom, na nákup, do reštaurácie, napríklad aj do kina, ak sa nebude potomok cítiť moc zahanbený. Pretože pekný vzťah máte mimo hádky, mimo drzosti a odporovanie, ten je potrebné rozvíjať!