Zúfalý, zlomený, vystresovaný alebo jednoducho len zlý?

Keď sa niekto (nie nutne len k nám) chová nevhodne, väčšinou máme tendenciu jeho správanie ospravedlňovať, vysvetľovať alebo hľadať, čo za tým všetkým môže stáť. A väčšinou nájdeme uspokojivé vysvetlenie. Jedna z najťažších vecí, ktorú v medziľudských vzťahoch niekedy musíme urobiť, ale je priznať, že niekto, kto je v našom okolí, je jednoducho zlý. Alebo, možno lepšie povedané, nie je dobrý a to dobro v ňom jednoducho nenájdeme ani nevydolujeme.

Už sa vám to niekedy stalo? Z nejakého dôvodu sa v našom okolí vyskytuje osoba, ktorá nám proste z nejakého dôvodu nerobí dobre. Ak sme citliví na energiu medzi ľuďmi, pravdepodobne sa tejto osobe skôr alebo neskôr začneme vyhýbať tak nejako prirodzene. Ale ak radi rozoberáme vzťahy, budeme pátrať po tom, čo nám vlastne tak moc vadí.

Za väčšinou správania, ktoré je nám proti srsti, nájdeme nejaké ospravedlnenie (keď si dáme tú prácu s jeho hľadaním). A ľudia sú všeobecne majstri v tom vedieť si vysvetliť, ospravedlniť a vyargumentovať vlastne všetko. Keď sa ale ponoríme do pozorovania toho, kto „sa nám nezdá“ a pokúsime vypnúť naše emocionálne puto k nemu, uvidíme varovné znamenia.

Popierajú realitu. Objektívne fakty a ich interpretácia sa diametrálne odlišujú. Prichádzajú s názormi, ktoré sú pre nás nepochopiteľné, ale pre nich maximálne logické.

Prevracajú fakty. Nielen, že ich neinterpretujú tak, ako by to urobila väčšina populácie, ale manipulujú s nimi podľa toho, ako sa im to do ich reality hodí.

Zamlčujú informácie. Nič nehovoriť totiž predsa neznamená klamať, no nie? Niektoré informácie ale budú slúžiť v ich prospech viac, keď sa nedostanú ďalej.

Zvádzajú z cesty ostatných. Ak je to výhodné, nemajú problém postaviť do zraniteľné, krehké a nepríjemné pozície kohokoľvek iného. Väčšinou veľmi manipulatívnou cestou.

Klamstvá. Neustále. Väčšinou schované za úprimnosť a starostlivosť. Nemajú problém čokoľvek dovysvetliť, pretože klamstvo je pre nich natoľko prirodzené, že sa vlastne od ich reality toľko nelíši.

Sú bezcitní. Nemajú pochopenie pre utrpenie dobrého človeka. Kohokoľvek dobrotu využijú bez okolkov, bez toho, aby mali zlé svedomie. To neznamená, že by postrádali empatiu, v mnohých prípadoch práve naopak. Len ju nevyužívajú pre pomoc, ale pre lepšie využitie poskytovaného ľudského materiálu.

Vyhýbanie sa zodpovednosti. Alebo jej úplnej popretie. Prijať zodpovednosť za vlastné činy je nepredstaviteľné, vždy je možnosť zvaliť vinu na niekoho iného. Nepoznajú hodnotu ospravedlnenia ani jeho prijatia, neznamená pre nich nič.

Manipulácia. To je vlastne ich úplná prirodzenosť. Vedia využívať všetko, čo vedia, pre to, aby dosiahli to, čo chcú. Vedia, ako zariadiť, aby sme sa cítili hlúpo, neschopne, smutne... aby sme prípadne vyhľadali ich prítomnosť alebo pomoc, prípadne aby nás inak dostali do svojich pascí.

Prelietaví priatelia. Záleží, aký s nami majú zámer. Budú okolo nás, ak je všetko zaliate slnkom, akonáhle sa začne obloha mračiť, zmiznú. Nemôžeme od nich čakať poriadnu podporu. A keď nám ju ponúknu alebo poskytnú, na jej konci bude vždy nejaký ich benefit. Trebárs protislužba. Nezištnosť neexistuje.

Nárokujú si náš čas. Aj keď vedia, že ho nemáme - že sa potrebujeme venovať práci, rodine, sebe. Tak nejako im nevadí, niekedy to robia aj zámerne, objaviť sa a prekaziť čokoľvek, čo sme práve mali v pláne. Je v tom diel zlomyseľnosti, diel sebeckosti. A my sa vďaka nim môžeme dostať do špirály, ktorá nevedie inam, než dole.

Žijú niekoľkonásobným životom. S každým sú iní. Nikto poriadne nepozná ich minulosť, ich ciele, ich plány alebo pravé vlastnosti. Sú amorfný, ich pravé ja je neodhaliteľné, každý z ich okolia ich pozná trošku (niekedy aj diametrálne) inak.

Posadnutí kontrolou. Sú majetnícki a posadnutí svojou možnosťou (a schopnosťou) ovládať všetko vo svojom okolí. Budú sa snažiť znepáčiť nám ostatných priateľov, možno aj partnera alebo rodinu. Nadvláda je to, čím sa kŕmia, a nenechajú nás pod vplyvom niekoho iného, ktorý to s nami trebárs myslí dobre.