Zobraziť přihlasovací formulár

Prečo nemáme fungujúci vzťah? Nie je to len smola

  • Publikované:
Prečo nemáme fungujúci vzťah? Nie je to len smola

Je to už nejaká doba, kedy sme mali šťastný, spokojný a fungujúci vzťah. Ak sme ho teda niekedy vôbec mali. Máme smolu na náprotivky, priťahujú nás komplikované a zložité osobnosti, alebo naopak tie, ktoré sa k nám nehodia, vždy narazíme na niečo, cez čo jednoducho nejde vlak, ich minulosť, zlé alebo skryté vlastnosti, a tak ďalej. Ale... je to pravda? Každý vzťah totiž začína (a často tiež práve končí) u nás samotných. Ako to teda je? A čo všetko vlastne môže byť naša vina?

Ľahko filozofickým spôsobom sme sa podobnou témou zaoberali v tomto článku, kde sme písali o (takmer) zaručenom spôsobe, ako nájsť toho pravého. Dnes sa ale pozrieme konkrétnejšie na to, aké naše vlastné nevyriešené alebo dokonca ani neobjavené správanie, vlastnosti alebo chyby (áno, aj my ich robíme) môžu za to, že sa nám nepodarí vzťah nadviazať alebo udržať.

Nízke sebavedomie. Ak sme dostatočne pokryteckí, hovoríme tomu pokora, ak sme úprimní, tak falošná skromnosť, nízke sebavedomie má veľkú spústu kompenzácií - napríklad aj to, že budeme pravdepodobnejšie svojho partnera podvádzať, než keby sme boli sami so sebou spokojní. Sami by sme mali mať čisté svedomie v tom, že sme svojou vlastnou najlepšou verziou respektíve na nej pracujeme. Pretože nízke sebavedomie sa manifestuje rôzne a nikdy pre dobro vzťahu. A koniec koncov ani nás samotných.

Bojíme sa, že NÁJDEME. Znie to divne? Má to ale svoju logiku. Čo keď sa zadáme, vydáme, oženíme, vytvoríme záväzky... a potom príde niekto lepší? Ak si neustále myslíme, že to, čo máme, nie je dosť dobré, a „tam vonku“ tá naozajstná láska ešte len čaká, zle hľadáme.

Máme predstavu, že sa vo vzťahu stratíme. Často sa to týka partnerov, ktorí zažili sklamanie v predchádzajúcich vzťahoch, špeciálne v tých, ktoré nadviazali veľmi mladí. Pretože vtedy sme ešte tak úplne nevedeli, kto sme, čo chceme a čo nie. Teraz už to vieme, ale máme strach, že si to vo vzťahu nebudeme môcť (lepšie „vedieť“) presadiť. A že kompromis, dohoda, ustúpenie a tolerancia znamenajú stratu vlastnej osobnosti. Nie, neznamenajú.

Nedôverujeme. S každou ďalšou ranou osudu, aj keď si ju vlastne udelíme sami, strácame dôveru k ostatným ľuďom. Už sme sa cítili ublížení toľkokrát, že by sme to neradi opakovali. Bez dôvery to ale nepôjde. Musíme sa s tým zmieriť a dávať sa napospas znova a znova. Len sa snažiť lepšie a lepšie poznávať ako seba, tak ostatných ľudí skôr, než sa s nimi pokúsime nadviazať romantický vzťah.

Usilujeme sa o niekoho, kto je zadaný. Každý si myslí, že je to s ním iné, že je to tentoraz ospravedlniteľné veľkou láskou, že to tak má byť. Ale koľko dobrého kedy vzišlo z mileneckého pomeru? Ak nemáme v hlave nastavené, že manželstvo (hoci akokoľvek „nešťastné“) alebo partnerstvo našej vytúženej polovičky je stop stav, budeme sa sklamávať stále dokola. A áno, myslíme sklamávať sami seba.

Máme vysoké nároky. Že naše nároky nemôžu byť nikdy dosť vysoké? ...to je viac než diskutabilné. Možno sú správne slová skôr „realistický“ alebo „idealistický“ prístup. Ideálne podmienky a partneri neexistujú, ak na ne budeme čakať, pravdepodobne to chvíľku potrvá.

Partnera si zaškatuľkujeme moc skoro. Prvý dojem je veľmi dôležitý, to áno. Ale niekedy sa zasekneme na tom, že mal „možno moc veľké uši“. A nedáme mu šancu nám ukázať, aké veľké má napríklad srdce. Ale tiež to môže byť spoločenský status, auto, šperk, čokoľvek čo nás odradí, ale so skutočnou osobnosťou to nemusí mať nutne nič spoločné.

Neprekonali sme problémy z detstva. Všetci, chtiac-nechtiac, opakujeme vzorce, ktoré sú nám najznámejšie, nie tie, ktoré by pre nás mali byť výhodnejšie. To, ako vyzerá láska, sa učíme doma. Ale skôr alebo neskôr príde chvíľa, kedy budeme plne kompetentní posúdiť, či sme rovnakí a chceme rovnaké veci (alebo sme ochotní trpieť rovnaké veci) ako naši rodičia. Zodpovednosť za svoj život máme vo svojich rukách. A vyhovárať sa na to, čo v nás zasiala výchova, prestane jedného dňa byť tým najpádnejším argumentom. Vieme, že niečo neustále sabotujeme, že s tým máme problém? Je možné to riešiť. Sami v sebe, s odbornou pomocou, akokoľvek nám to bude vyhovovať.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku