Pri randení s kožou na trh

Priznajme si, v dnešnej dobe sme všetci tak trošku zmätení. Čo si môžeme v medziľudskej komunikácii dovoliť, čo nie, či sa náhodou nevydáme s kožou na trh moc, málo, či sa nezosmiešnime alebo napríklad niekoho neurazíme. A tak sa aj z tak potenciálne veľkej udalosti, akou je pozvať niekoho na schôdzku, stal hon za tým, byť čo možno najviac neutrálni. Aby si náhodou niekto niečo nemyslel, alebo sa náhodou niekto nejako nezranil.

Vytvorili sme spoločnosť, v ktorej je naozaj ťažké byť korektní. Ale prečo vlastne byť korektní? Keď sú zámery jasné? Prečo schovávať záujem o niekoho, keď je to presne to, čo by sme chceli prejavovať?

Nasledujúce zvyky tak nejako vyšli z módy. Respektíve z nej boli vytlačené snahou o to, aby si náhodou „ten druhý moc nemyslel“. Niektoré z nich sú určené pre pánov, niektoré pre dámy, niektoré pre oboch. Keď sme si istí tým, čo chceme, nemali by sme sa báť ich oprášiť. Aj keď ich poznáme možno len z filmov pre pamätníkov.

Pozývať na schôdzku alebo na rande, nie na kávu. „Tak niekedy môžeme trebárs na kávu, hm?“ Prečo? Prečo tomu tak hovoriť? Prečo sa vyhnúť formulácii - rád by som ťa pozval/a na schôdzku/rande? Prečo používať neutrálne „my“? Aby sme mohli obaja taktne vycúvať a tváriť sa, že o nič nešlo, pretože sme boli „len na káve“?

Naozaj pekne sa obliecť. Vložiť úsilie do toho, aký robíme dojem. Samozrejme, skôr alebo neskôr bude na mieste trošku neupravenejší vzhľad, ale na prvej schôdzke? Ak nebude originálne na bazéne alebo pri výšľape, je rozhodne vhodné sa pekne obliecť, pekne voňať, učesať sa, namaľovať, a vložiť do prípravy tú energiu, ktorou hovoríme, že nám na tom záleží.

Prísť až k dverám. Keď niekoho vyzdvihujeme, je naozaj pekné a slušné prísť ho (väčšinou teda ju) vyzdvihnúť až k dverám a nečakať v zaparkovanom aute alebo postávať na chodníku. Ponúknuť rameno a naozaj odprevadiť. A napríklad aj otvoriť dvere a pomôcť nastúpiť.

Priniesť kvety. Pamätáte? Robievalo sa to. Alebo čokoládu. Alebo čokoľvek, maličkosť.

„Raz som bola dohodnutá s kamarátom na obed. Mali sme sa stretnúť na mieste. Bola som čerstvo rozvedená, on práve proces rozvodového konania začal. Poznali sme sa už dlho, čakala som zdieľanie skúseností a podobne. Väčšinou všade chodím skoro, tak čakám. Aj na túto schôdzku som dorazila asi o päť minút skôr. A čo nevidím - kamarát tam už bol, na stole pre mňa kytica, keď som prichádzala, dali sme si pusu na tvár a odsunul mi stoličku. No bola som úplne zaskočená - veď to je kamarát a správa sa ako Oldřich Nový, keď sa snaží uloviť slečnu. Lenže potom mi došlo, že on je vlastne stará škola. A jednoducho robí len to, čo je pekné, slušné a na čo sa zabudlo. To, že mi to prišlo podozrivé a až trochu na smiech, je len moja blbosť. Takto by to malo byť. Našťastie som neprehodila nič nevhodné a len som to všetko prijímala s vďakou. A uistením, že ten rozvod bol dobrý nápad.“

Klára, 39

Ísť tancovať. Tiež vás ako prvé napadol nejaký klub? Pekne večera, pár drinkov a hurá na parket? A čo tak ísť tam, kde sa hrá niečo, cez čo sa dá aj rozprávať, a tancuje sa v pároch, klasika, šliapanie kapusty, čokoľvek, ale nie tá divočina, na ktorú sme bohužiaľ zvyknutí.

Vypnúť elektroniku. Ach, tie mobily. Odložiť ich stranou, vypnúť zvonenie a nenechať sa vyrušovať je niečo, čo dnes považujeme skoro až za nemysliteľné. Snáď ale nie všetci. A verte, že vypnúť telefón a ani ho počas schôdzky nevytiahnuť, je rozhodne na ocenenie.

Všeobecný koncept žiadania o povolenie. Ako to myslíme? Trebárs - „Môžem ti ponúknuť rameno? Môžem ťa odprevadiť domov? Môžem si prisadnúť bližšie?“ A ďalšie, situačné žiadosti. Zdá sa vám to nejako divné? Trebárs ponižujúce? Ale pre koho? Koľkým trápnym chvíľkam by sa predišlo, keby sme sa najskôr opýtali, než niečo urobíme.

Nikdy nepredpokladať sex. Už by sa to hodilo? Tretia schôdzka, to by sme už asi mali, čo? Je pravda, že prvý sex je v dnešnej dobe považovaný skoro za ekvivalent prvého bozku kedysi. Ale nikde nie sú žiadne záväzné pravidlá, nikto nestanovil, kedy sa to hodí, kedy už by sa malo. A krása okamihu bude umocnená rozhodne aj tým, že nikto v žiadnej chvíli začínajúceho vzťahu nepredpokladá, že bude sex.

Byť úprimní. Keď áno, keď nie, keď chceme spomaliť, keď chceme schôdzku aj celý pokus o vzťah ukončiť. Nech obe strany vedia, na čom sú. Nebudovať ono okrídlené možno, niekedy, uvidíme, trebárs, ozveme sa. Nikto nemá neobmedzené množstvo času a nie je vhodné plytvať ani svojim, ani časom tých druhých. A úprimne - keď to nie je ono, vieme to skoro okamžite. A keď je... tak tiež.