Popôrodný splín, depresia, psychóza? Hlavne ich nepodceniť

Sú témy, o ktorých sa vie, ale moc sa o nich nehovorí. Pretože na narodení bábätka, zvlášť toho prvého, je predsa všetko krásne! Nemusí to byť ale úplne pravda. Žena je pripravená na bolesť, ktorá ju čaká na tele, ale málokedy počíta s tým, že ju po pôrode nečaká tá povestná eufória, ale dni, týždne a v najhoršom prípade aj mesiace depresií, zlej nálady, úzkosti, strachov a únavy.

Drvivá väčšina žien sa po pôrode stretla s veľmi, veľmi zlými psychickými stavmi. A veľká väčšina z nich o tom nikomu nepovedala. Pretože predsa nechcete znieť nevďačne, že áno? Čo keď žena na otehotnenie čakala dlho, v tehotenstve žiarila šťastím a zrazu nemá radosť? Znie to ako niečo, s čím sa úplne svetu zverovať nechcete. Preto tiež mnoho žien, ktoré sa s popôrodným splínom potýka, uvažuje, ako je možné, že nepoznajú nikoho, kto by to mal tiež tak. Tým celý problém naberá na rozmeroch.

Tri stupne problému

Mamičky môžu zažívať po pôrode vlastne tri časovo aj intenzitou rôzne ochorenia. Všetky ale súvisia s hormonálnymi zmenami, ktoré sa v tele dejú, predovšetkým potom s prolaktínom, hormónom, ktorý reguluje laktáciu. A že hormóny s našimi náladami vedia pekne zamávať, to sa každá žena utvrdzuje čo mesiac skoro celý život.

• Popôrodný splín, popôrodný blues. Tento problém nastupuje okolo štvrtého dňa po pôrode a spontánne vymizne medzi druhým a tretím týždňom. Smútok, zlosť, plač, zlé sebahodnotenie, pocit zlyhania, najhorším príznakom je pravdepodobne neschopnosť cítiť a prežívať intenzívnu lásku k bábätku.

• Popôrodná depresia. Do tej sa môže popôrodný splín rozvinúť. Jej začiatok súvisí s hormonálnymi zmenami, takže môže nastať po pôrode, ale tiež napríklad potom, čo prestane mamička dojčiť alebo sa jej dostaví prvá menštruácia. Jej príznaky ovplyvňujú ako psychiku, tak fyzický stav mamičky. Patrí medzi ne nespavosť a keď už, tak je spánok sprevádzaný nočnými morami, strachmi, obavami, úzkosťou, nechutenstvom, únavou, nespokojnosťou s vlastným vzhľadom, často nenávisťou k vlastnému telu a s ňou spojená nechuť k sexu. Medzi ohrozujúce faktory patrí tiež odmietanie vlastného dieťaťa, neochota sa oň starať alebo mať kontakt.

• Laktačná psychóza, popôrodná psychóza. Tu už hovoríme o závažnom a často životy ohrozujúcom psychickom ochorení. Príznaky sú veľmi individuálne, ale všeobecne platí, že žena nie je schopná sa o dieťa postarať, často ani nechce, dokonca môže mať tendencie dieťa obviňovať a chcieť mu ublížiť. Hovoríme tiež o dezorientácii, výnimočne sa môžu objaviť aj halucinácie, bludy, paranoja.

Kto je v ohrození

Existujú skupiny žien, ktoré sú náchylnejšie na rozvoj psychických porúch po pôrode. Ide predovšetkým o ženy, ktoré majú históriu duševného ochorenia, pred otehotnením niekedy trpeli depresiami, úzkosťami alebo inými stavmi. Rovnako tak je rozvoj týchto porúch dávaný do súvislosti s nadužívaním alkoholu alebo drog. Medzi ďalšie faktory patria napríklad problémy s otehotnením, ženy, ktoré sú príliš mladé, alebo naopak je ich vek na dieťa pokročilý, ženy, ktoré sa stretávajú s náročnou životnou situáciou - problémami s partnerom, financiami alebo inými sociálnymi aspektmi.

Čo robiť?

O popôrodnom splíne treba hovoriť. S rodinou, neuzatvárať sa do seba, snažiť sa bojovať aj s tou malinkou štipku síl, ktoré nám po pôrode ostali. Treba si strážiť spánok, stravovanie, nútiť sa k pohybu, ale aj k správnemu jedlu. Dobré je mať okolo seba (alebo si vytvoriť) sieť iných mamičiek, žien, s ktorými si môžete vymeniť skúsenosti, ktoré poradia a vďaka ktorým zistíte, že v tom nie ste sama.

Veľmi dôležité je uvedomiť si, že bábätko neznamená koniec vášho života. Neznamená to, že žena prestala byť ženou a stala sa výhradne matkou. Je potreba dôverovať partnerovi a nechať ho sa o dieťa starať, pokojne aj niekoľko hodín, zatiaľ čo si urobíte čas sama pre seba.

• So závažnejšími formami pomôže lekár. Ak tieto psychické stavy pretrvávajú aj po treťom týždni od pôrodu, nie je na čo čakať. Lekár vám môže diagnostikovať problém, ktorý sa dá riešiť ako pomocou liekov, tak systematickej terapie. Nebojte sa o svojom probléme hovoriť, je to pre dobro vás, vášho dieťaťa i celej vašej rodiny.