Prečo nás priťahujú zlí ľudia

Úplne prvý dôvod, prečo sa dvaja ľudia dajú dohromady, je akási vzájomná príťažlivosť. Láska, oddanosť, cit, emócie... to všetko sa pridá až neskôr. A práve ona nešpecifikovateľná príťažlivosť môže za to, že sa nám vôbec niekto zapáči. Na prvý pohľad, na prvé porozprávanie, na prvú blízkosť. Niekedy je ale taká príťažlivosť pre nás samotných škodlivá. Pretože nás nepriťahujú tí správni, ale naopak tí zlí ľudia. Čo môže byť zodpovedné za sériu zlých vzťahov, rozhodnutí...?

Určite ste už zaregistrovali termín „toxický“ v kontexte vzťahov. Ako priateľských, tak rodinných alebo partnerských. Niečí prítomnosť je pre nás jednoducho ako jed. A napriek tomu nie sme schopní sa takýchto ľudí zbaviť, proste ich z nejakého dôvodu vo svojom živote chceme. Prečo?

Cítime spojenie. Vidíme v nich sami seba. Cítime, že sa vieme úplne presne stotožniť s tým, čo v živote prežívajú, čo majú za problémy, čo sa im deje. Rozumieme im a bezstarostne veríme, že oni rozumejú úplne rovnako nám. Bohužiaľ, vzťahy, ktoré nadväzujeme, kedy je jeden (alebo obaja) z aktérov vo vyhrotenej životnej situácii, nemajú vo väčšine prípadov šancu vydržať, ani si navzájom ponúknuť niečo dobré. Môžete si chvíľkovo vypomôcť, ale akonáhle si budete dávať život zase späť dohromady, zistíte, že tam pre seba navzájom nemáte vlastne miesto. Niekedy nám ľudia môžu byť toxickí už len preto, v akej životnej situácii sa sami nachádzajú.

Myslíme, že sa môžu s našou pomocou zmeniť. Toto je asi jeden z najbežnejších dôvodov, prečo ľudia zotrvávajú v takzvane toxických vzťahoch. Veríme, že naša láska toho druhého zmení, otvorí mu oči, ukáže mu, aký je vlastne život, ktorým môžeme spoločne ísť. Vidíme všetky výstražné znamenia, ale aj tak chceme byť na takom mieste, z akého im môžeme s ich problémami pomáhať. Emocionálne nestabilného človeka ale väčšinou v milujúceho partnera nepretavíme. Ak si myslíme, že partnera (alebo dokonca ešte len potencionálneho partnera) svojou pomocou, láskou a správaním zmeníme, tak bohužiaľ - s najväčšou pravdepodobnosťou sa tak nestane.

Myslíme si, že je chyba v nás. Ak cítime, že sa vzťah rozpadá alebo ani vlastne nezapadá do tých koľají, v akých by mal ísť, je normálne, že začneme hľadať príčiny. A môže nastať situácia, kedy partner chyby na svojej strane vlastne nepripúšťa. Ak máme čo do činenia s človekom komunikačne zdatným, väčšinou nám aj vysvetlí, prečo to jeho chyba nie je. A my začíname spochybňovať sami seba, kvalitu svojich citov, osobnosti, čohokoľvek. Nesmieme si nechať nahovoriť, že je chyba len na jednej strane - chyby sa totiž väčšinou stretávajú niekde uprostred. Nesmieme na seba vziať všetku zodpovednosť, respektíve ju na seba nikdy nesmieme nechať zhodiť.

Veríme, že to, čo sme našli, je pravá láska. A kto by sme boli, keby sme tomu neverili? Ľudia si ale často pletú lásku s pobláznením a s potrebou. Akonáhle sa nám naskytne príležitosť zaplniť vo svojom živote nejaké prázdno, väčšinou po nej skočíme. A potom začína kolotoč ospravedlnení, ktorým musíme svoju voľbu sami sebe vysvetľovať. Hovoríme si, že to, čo máme, za to predsa stojí bojovať. Ak však musíme nonstop premýšľať a obhajovať si či už to, čo partner hovorí alebo robí, alebo to, prečo s ním vlastne sme, pravdepodobne to nie je láska.