Čo sa dozvieme na prvom rande

Akú máme najobľúbenejšiu kapelu a že naše najobľúbenejšie jedlo sú špagety, farba zelená a ročné obdobie jar, to asi už nikdy nedostaneme príležitosť nikomu na prvom rande porozprávať. Sú otázky, ktoré nás sprevádzali na prvých rande na základnej škole. Čím je človek starší, tým podstatnejšie otázky kladie, tým opatrnejšie zodpovedá a tým viac rozmýšľa nad tým, čo povie.

Je to taký tanec medzi vajcami. Potrebujeme sa dozvedieť čo najviac informácií (a s každým rokom a s každou skúsenosťou ich potrebujeme viac a kvalitných, pretože sa snažíme cibriť naše výberové konanie), ale zároveň sa nepustiť do témy, ktorá je potenciálnemu partnerovi nepríjemná. Takže čo s tým?

Dve situácie

Máme vlastne na výber z dvoch variant. Buď ideme na schôdzku (takú tú naozajstnú) s niekým, koho dopredu poznáme, napríklad s kolegom (nech je ale aspoň z iného oddelenia), s kamarátom, s ktorým nejakú dobu cítime „iskrenie“ a tak ďalej. V takom prípade by konverzácia mala byť celkom jednoduchá, pretože asi sme si navzájom už spoločnosť niekedy užívali. Ak sa na takúto schôdzku vydáme kulantne povedané s romantickým zámerom, mali by sme hlavne zistiť, či je taký záujem obojstranný, a do akej miery. Fyzická záležitosť? Priatelia s výhodami? Chceme vzťah? Asi budeme smerovať otázky smerom na rodinnú situáciu, plány do budúcnosti a tak ďalej.

Tá ďalšia varianta je trošku zradná. Môžeme ísť na rande s niekým, koho vlastne moc ani nepoznáme. Len sme sa niekde stretli (online alebo offline), preskočila iskra, prepukol nejaký záujem, tak idete zistiť, o čo tu vlastne ide. Aj keď túžime po vážnom vzťahu, môže sa stať, že konkrétna osoba vhodná nebude, napriek tomu ale budeme mať záujem o niečo nezáväznejšie, rovnako tak naopak - nezáväzné vzťahy často prerastú do tých vážnych, bez toho aby sa o to ktokoľvek snažil, alebo bez toho aby to bol kohokoľvek zámer. Tak ako tak, prvé chvíle sú rozhodujúce (môžeme sa dočítať, že napríklad žena sa rozhodne, či náprotivok bude alebo nebude jej partner, počas zhruba piatich sekúnd. Zapojí do toho všetky zmysly, od zraku po čuch.)

• Rodinný stav. Možno vám to príde ako zábava, ale z množstva ľudí to, že sú ženatí/vydaté, nevylezie len tak ľahko. A bohužiaľ, v dnešnej dobe neobmedzených možností je tiež dosť dobre možné, že ten, s kým idete na schôdzku, má doma nejaké tie záväzky.
• Základné informácie. Je zameraný viac kultúrno, športovo, pracovne, od všetkého trochu? Má deti? Ak, kde a ako čo pracuje a kde pracoval skôr? Stravovacie návyky, obľúbená kuchyňa? Obľúbené (doplňte sami)? Zdravotné limitácie? Viera, vyznanie? A všetko, čo je potrebné vedieť, aby ste posúdili kompatibilitu s vlastnou osobou.
• Korekcia informácií. Možno o tom druhom niečo viete, možno ste sa dopočuli, možno ste si sami urobili prieskum. Nie je od veci sa opýtať na niečo, čo vám napríklad nesedí, alebo čo vás obzvlášť zaujalo. Pozreli ste sa na sociálne siete? Váš náprotivok pravde podobne tiež. Zaujalo vás niečo? Výborne! Konverzácia môže začať.

„Nedávno som si vyšla s mužom, ktorého som stretla online. Pýtal sa celkom bez zábran na moje pracovné záležitosti, napodiv toho vedel veľa. Našli sme veľa spoločných pracovných kontaktov, pracovali sme v rovnakej firme, len v iných časoch. Bolo to celkom príjemné, ale bolo mi jasné, že musel poznať nejakých mojich kolegov alebo pracovných partnerov. Nakoniec z neho vyliezlo, že všetky tieto informácie má zo siete LinkedIn a živnostenského registra. Nestačila som sa čudovať, to by ma v rámci prieskumu potenciálneho partnera asi nenapadlo. A pretože sa mi páčil, rozhodla som sa to považovať za dobré znamenie. (Ale som si istá, že keby sa mi nepáčil, považovala by som to za krajne alarmujúce.) Neskôr z neho vyliezlo, že mal smolu na partnerky, ktoré ho využívali pre peniaze. A tak sa rozhodol u tých ďalších skúsiť odhadnúť mieru finančnej nezávislosti vopred. Čo je asi legitímne.“

Anna, 40

Najlepšie na tom celom ale je, že keď to všetko naozaj klapne a medzi ľuďmi to funguje, nemusíme si vymýšľať, na čo sa potrebujeme opýtať, konverzácia plynie sama a my sa dozvedáme presne to, čo chceme vedieť. Ale je to dvojsečná zbraň - keď to medzi ľuďmi funguje, často ignorujeme to, čo počujeme. A varovné znamenia si uvedomíme, až keď prasknú ružové okuliare.