Ako mať znovu rád ružičkový kel

Ak sme sa pri školských obedoch niečo naučili, bolo to neznášať ružičkový kel. A možno aj červenú repu alebo napríklad rybaciu nátierku. Ale u ružičkového kelu je to vyložene škoda. Je to neprávom neobľúbená zelenina. Pretože nemusí chutiť zďaleka tak, ako si ho pamätáme (mimochodom, jeho nepríjemná sírna príchuť vzniká moc dlhým tepelným spracovaním). A jeho sezóna je tu. Čo mu tak skúsiť dať šancu?

Ružičkový kel je veľmi odolný, vydrží na záhonoch aj cez zimu, v chladničke potom pomerne dlho. Pred tepelnou úpravou treba len odstrániť hlúby a olúpať vrchné lístky, ak sú zvädnuté. Vnútri zostáva zelený, svieži, a keď ho pomädlíme v dlani, pekne „vŕzga“. A čím zelenší, tým lepší.

Ako už sme spomenuli na začiatku, kľúčom k príprave vynikajúceho ružičkového kelu je ho neprevariť, nepredusiť, neprerestovať. Jediná úprava, pri ktorej kel znesie dlhší proces, je pečenie. Ale o tom neskôr.

Jedna z najlepších úprav ružičkového kelu je restovanie. Dobré je, že najlepšie bude chutiť na masle a so soľou. Ani s jedným nemusíme šetriť. Kel má sám o sebe pomerne výraznú chuť, preto ho netreba nijako koreniť. Len si musíme dať pozor, nech je v hrnci alebo na panvici krátko, inak nám zase nebude chutiť. Ako ho pripraviť? Môžeme ho na tenučko nastrúhať, ako malinkú kapustu, môžeme restovať jeho samostatné lístky, ktoré potom vyzerajú veľmi efektne a chutia veľmi dobre v jesenných šalátoch, môžeme restovať ružičky prekrojené napoly. Skvele sa hodí k mäsu, ako príloha, do šalátov, ako základ nátierok (napríklad s nastrúhanou mrkvou). Vždy je ale nutné ho tepelne upraviť, nikdy ho nekonzumujeme surový!

Samozrejme poznáme kel varený, dusený alebo v polievkach. Ale čo tak vyprážaný? Ružičky nakrojíme na štvrtiny, ale nedokrojíme až do konca. Potom ich proste a jednoducho vložíme do rozpáleného oleja a necháme smažiť - fritovať, kým zvonku zozlátnu. Len si musíme dať pozor, aby bol kel úplne suchý, než ho hodíme do oleja. Vieme, ako to potom dopadá. Po chvíľke vyprážania ho vyberieme a položíme na kuchynskú utierku, aby sme odstránili prebytočný olej, necháme ho chvíľku oddýchnuť a posolíme. Môžeme aj okoreniť. Skvelá je potom kombinácia napríklad s kozím syrom a kvapôčkou horčice.

V rúre alebo na panvici, bez pridanej vody alebo vývaru, pečieme ružičkový kel o niečo dlhšie, znesie to. Ale vždy bude stačiť prekrojiť ho napoly alebo na štvrťky, ľahko premastiť olivovým olejom a osoliť. Aj keď soľ pokojne môžeme pridať až po dopečení, aby z kelu zbytočne nevytiahla vodu a on nebol moc „zvädnutý“.

Prečo si ho vlastne zamilovať?

Pravda, zďaleka to nie je len o chuti. Je to tiež o neuveriteľných zdravotných prínosoch, ktoré nášmu telu kel prináša. Ako druh hlúbovej zeleniny je v ňom extrémny podiel vlákniny, ktorá pomáha správnemu zažívaniu, čistí zažívací systém a teda aj pomáha nášmu telu budovať imunitu. S tou pomôže tiež vysoký podiel vitamínu C. Medzi ďalšími zastúpenými vitamínmi sú potom A, B a E. Veľmi dôležitý je tiež vysoký obsah kyseliny listovej. Z minerálov sú potom zastúpené predovšetkým fosfor, draslík a vápnik.

Ružičkový kel má tak vplyv nielen na imunitu, ale aj na metabolizmus, trávenie a zažívanie, na náš psychický stav, schopnosť sa sústrediť a odolávať stresu. A je to ideálny zdroj vitamínov cez zimu, kedy sa nám ich v čerstvej a kvalitnej podobe toľko nedostáva.