Ako sa starať sami o seba, keď to nikto iný neurobí

Mnoho z nás až zbytočne veľa spolieha na okolie, okolnosti a zásah zvonku, aby nám bolo „dobre“. Bohužiaľ, ak svoj vlastný pocit spokojnosti a šťastia nadviažeme na vonkajšie faktory, bude v neustálom ohrození. Zvlášť, ak je naša senzitivita o poznanie väčšia než ostatných. Zvlášť hypersenzitívni a úzkostliví ľudia by sa mali snažiť o to, aby si svoj vnútorný pokoj prinášali predovšetkým sami. A akú zvoliť stratégiu?

Asi už sme počuli pojem „hypersenzitívny“. Nie je to nič magické, je to prekliatie, ktorým trpí pomerne dosť ľudí. Len to o nich možno nevieme, pretože je v záujme spoločenskej prijateľnosti túto svoju vlastnosť, ktorá zasahuje doslova do všetkých oblastí života, skrývať. V slovenčine používaný pojem „precitlivenosť“ má proste pejoratívny nádych, ktorý si mnohí pletú s hystériou alebo psychickou poruchou. Pritom má precitlivenosť veľa čarovných a život obohacujúcich stránok. O nich už sme písali tu.

V tejto chvíli už o sebe pravdepodobne viete, ako ste na tom s citlivosťou a vnímavosťou voči všetkému možnému, čo sa okolo vás deje. Takých ľudí je podľa všetkého na svete okolo pätnásť až dvadsať percent (nie ste v tom sami!). A ak rozlišujete jemné nuansy v komunikácii, neviete vypnúť vlastnú empatiu a všetko, čo sa okolo vás deje, prežívate veľmi hlboko, je potrebné začať sa starať sami o seba. Inak to totiž môže veľmi psychicky bolieť.

Dnešná spoločnosť s rešpektom ku všetkým možným aj menej možným diverzitám sa snaží prekonať všeobecné mienky, že precitlivení ľudia sú slabí, neurotickí a (alebo) neistí. Oveľa viac začína byť cenená empatia a schopnosť vnímať ostatných. Ale nič nie je zadarmo. Ako sa teda „brániť“ tomu, aby sme necítili až moc?

Snažiť sa nebrať si toľko vecí osobne. Ak niekto vyšle informáciu, nejaké slová alebo činy voči nám necitlivo, môžeme sa cítiť zranení. Nie dotknutí, ale priamo zranení. Bohužiaľ, veľa ľudí, predovšetkým keď sami riešia vlastné problémy a nie sú si úplne istí s konštruktivitou toho riešenia, vedome i nevedome svoju negativitu posielajú ďalej ostatným. Spoznáme podráždeného kolegu, spoznáme zmenu tónu hlasu, spoznáme jedovatosť. Bohužiaľ, je to spôsob, ako sa druhá osoba vyrovnáva so svojou vlastnou frustráciou, s nami to nemáva nič spoločné. A tak je treba zhlboka dýchať, chvíľu vedome zrelaxovať (napríklad takto) a nechať to byť.

Robiť správne rozhodnutia. To je rada za všetky peniaze. Vieme. Ale správne znamená nenáhlivo a premyslene. Ak budeme vedome pracovať na to, aby naše rozhodnutia boli racionálne a nezat'ažené emóciami alebo sentimentom, budeme sa po ich vykonaní cítiť oveľa lepšie. Pretože nás nedoženú práve tie emocionálne a sentimentálne následky.

Starajte sa o seba dobre. Je to vlastne taký ironický paradox, že precitlivení ľudia sú extrémne necitliví predovšetkým k sebe samým. Centrum záujmu, pozornosti a celého známeho vesmíru vedia urobiť z ostatných a ich potrieb a blaha, ale keď dôjde na nich samotných... Hypersenzitívni ľudia sú extrémne vnímaví voči všetkým podnetom. A keď je toho veľa, majú sklony príliš analyzovať, vymýšľať vlastné riešenia, stávajú sa náchylnejší k rozvoju depresií, úzkostí a celkového vyčerpania. Preto je nevyhnutné, aby boli niektoré parametre života naplnené - cvičenie, sústredenie sa na prácu, zdravá strava prípadne jej doplnky, odpočinok, meditácia, zábava, spánok.

Nezabúdať na svoju vlastnú hodnotu. Svet potrebuje citlivých ľudí, empatov, ako sa im dnes hovorí. Sú to ľudia, ktorí prinášajú ostatným do života to pekné, ktorí otvárajú oči novým podnetom, ktorí vedia prežiť, precítiť a trebárs potom aj vymyslieť a vytvoriť krásne veci a vzťahy. Za dobrými vecami, ktoré sa ľuďom aj svetu stali a dejú, budú vždy stáť predovšetkým ľudia vnímaví a citliví.

Nájdite svoj dôvod. Všetci ľudia potrebujú vidieť hodnotu v tom, čo robia. A tí citliví a extrémne vnímaví o to viac. Ak sa stretávate s nenaplnením v práci alebo v osobnom živote, treba na tom pracovať. Uspokojenie zďaleka nemusí byť len finančné, to najväčšie je pre citlivé duše cítiť, že sú presne na tom mieste, na akom majú byť. Môžeme sa začať venovať dobročinnosti, zmeniť zamestnanie, ponoriť sa do záľuby, ktorá nám prináša uspokojenie, tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú dobrí pre našu dušu a obohacujú ju. Nech je vaša vášeň spojená s tým, čo robíte, nie s tým, čo by ste robiť chceli.