Zobraziť přihlasovací formulár

Tri emocionálne jazvy, ktoré nám môžu ničiť budúcnosť

  • Publikované:
Tri emocionálne jazvy, ktoré nám môžu ničiť budúcnosť

Každý z nás si z minulosti nesie isté bremeno. Sú to skúsenosti, ktoré nás naučili byť opatrnými - niekedy až moc. Sú to rany, ktoré sme utŕžili, ale aj tie, ktoré sme zasadili, všetky chyby a ponaučenia. Avšak niekedy sa s nimi nevyrovnávame úplne dobre. A potom ich prenášame do ďalších vzťahov a sami si tak sabotujeme svoje vlastné šťastie. Na čom treba pracovať o niečo usilovnejšie?

Často hovoríme o lekciách, ktoré sme v minulosti dostali. Ak ale ona lekcia nebude znamenať zmenu v našom správaní, nebola to správna lekcia. Pretože sme sa nič nenaučili. Akonáhle si uvedomíme, o čo vlastne išlo, môžeme ísť ďalej, bez toho aby sme so sebou vláčili to obrovské závažie v podobe strachu, že sa to bude opakovať. Takže čo je potrebné vedieť preto, aby nám minulosť nepokazila budúcnosť?

Naša rodina nie sme my. Rodina nás formuje, je okolo nás v najkľúčovejších obdobiach nášho vývoja a má neuveriteľný vplyv na to, v čo sme vyrástli. Snáď má väčšina z nás na detstvo pekné a nostalgické spomienky a vyrástli z nás ľudia schopní normálneho fungovania so zdravým sebavedomím a bez sklonov si čokoľvek kompenzovať. Bohužiaľ, zďaleka nie všetkým sa tohto v živote dostalo. Ak pochádzame z dysfunkčnej rodiny s hlbokými emocionálnymi problémami, bariérami a nezdravou komunikáciou, veľmi jednoducho ich prijmeme za svoje.

Možno sme zažili to, že nás rodičia neustále znižovali v našich vlastných očiach, že sme zažili ich hádky, nevery, rozchody, rozvody, zneužívanie, manipuláciu, týranie vo všetkých jeho možných formách. Možno sme zažili chudobu alebo emocionálnu prázdnotu zlatých klietok, trebárs sme si nikdy k rodičom nenašli vzťah, ani oni k nám. Avšak nič, čo o nás naša rodina kedy hovorila, nemusí byť nevyhnutne pravda. Príde čas, kedy dostaneme príležitosť vziať život do vlastných rúk a začať pracovať na tom, akí by sme chceli byť podľa našich vlastných štandardov. Nemusíme ísť v šľapajách svojej rodiny, nemusíme opakovať ich chyby. Môžeme si prešliapať vlastnú cestu a urobiť svoje chyby, čím zmeníme celý cyklus. Ak sa tohto nezbavíme, budeme vždy reagovať podráždene a neprimerane na veci, ktoré nám budú domov pripomínať, hoci seba nevinnejšou poznámkou alebo gestom.

Náš nový partner nie je náš bývalý. Už ste si niekedy povedali, že to aj tak nemá cenu vyberať, že sú všetci rovnakí? Vzťahy na nás majú obrovský vplyv, najmä ak neskončia dobre. Môžu v nás vyvolať prenášanie skúseností do všetkých nasledujúcich, pokojne aj po rokoch. Stačí malé pripomenutie toho, čo sa dialo kedysi, a už zabudneme, že jednáme s úplne novým človekom, s úplne novou situáciou a dokonca aj s úplne novým vlastným ja. Snažíme sa nájsť vzorce tam, kde nie sú, a nad naším vzťahom začne preberať vládu paranoja a kontrola, nie dôvera a sebavedomie.

Znovu veriť a ísť do vzťahu s otvorenou náručou je veľmi ťažké. Ale ak sme napríklad v minulosti trpeli pod rukou tyrana, neznamená to, že ten ďalší bude rovnaký.

  • Existuje však istý fenomén toho, že si partnerov sami vyberáme podľa určitého vzorca. Ten väčšinou pramení z bodu jedna, takže kým sa nevyrovnáme sami so sebou, je možné, že aj naši partneri sa k nám budú správať rovnako. Pamätajte si, že ak sa vám opakovane dejú isté udalosti alebo stretávate rovnaké typy ľudí, nie je to smola. Je to niečo v nás, čo potrebuje zmeniť.

Ani my nie sme rovnakí, ako sme boli. Prijať túto skutočnosť je paradoxne asi najťažšie. Ak sme v minulosti urobili niečo, na čo nie sme pyšní, musíme to prijať a proste to znova neurobiť. Ideme ďalej, netočíme sa v kruhu. Možno sme niekedy čelili závislosti, možno sme niekedy niekomu ublížili. Ale rozhodne to neznamená, že sme sa nepoučili, nevyvinuli. Naše dnešné ja by to už neurobilo. A tak sa to má so všetkým. Čo pre nás kedysi bolo dosť, je dnes štandard, čím sme skôr opovrhovali, dnes akceptujeme, čo bolo neprijateľné, je bežné, čo sme zbožňovali, nás už neláka. A to všetko je v poriadku. Pochopiť, že nič nie je trvalé, že aj naše správanie a cítenie sa vyvíja spoločne s tým, ako ideme životom, je nutné pre to, aby sa nám otvárali novo dvere, dostávali sme nové šance a vedeli ich využiť.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku