Päť známok sebeckého vzťahu

Odhadnúť vzťah v jeho začiatkoch (a mierne pokročilom štádiu) nebýva vždy jednoduché. K tomu nie všetci z nás majú dobre vyvinutú schopnosť rozlíšiť veci akceptovateľné a tie, ktoré už sú proste takzvane cez čiaru. Väčšina z nás je vo vzťahu veľkorysá a nemá iné než dobré zámery. Ale bohužiaľ, zďaleka nie všetci. Ako spoznáme, že z nás partner čerpá len výhody, ktoré sa hodia jemu?

• Predstavte si situáciu, kedy vám partner objektívne urobil nejaké príkorie. Trebárs neprišiel na dohodnutú schôdzku a neozval sa (a to nie raz), krivdil nám a neospravedlnil sa, a tak podobne, každý si môžeme dosadiť svoje. A my sme sa, úplne pochopiteľne, nahnevali. A zrazu sme sa ocitli v situácii, kedy sa za svoj hnev cítime previnilo, pretože to partner tak nejako nepostrehnuteľne otočil tak, že vlastne my krivdíme jemu. Ak sa v partnerstve cítime zle za pocity, ktoré máme, keď nám druhý ublíži, nie sme na dobrom mieste.

Láska a oddanosť nás robí voči druhej osobe veľmi zraniteľné. Ale milovať znamená dať druhému do rúk tie najsilnejšie zbrane proti nám, pretože veríme, že ich nikdy nepoužije. Bohužiaľ, až príliš často zažívame opak. Mali by sme rozhodne počúvať svoju intuíciu, ale tú vieme veľmi často prebiť racionalizáciou a prostým popieraním a vysvetľovaním si toho, čo sa vlastne deje. Keď ale na chvíľu skúsime vypnúť srdce, možno sa nám otvoria oči.

Za ich podmienok. Ak ste vo vzťahu s človekom s vyložene sebeckými úmyslami, väčšinou si svoje jednoducho nepresadíte. Chvíľu to môžete sami pred sebou maskovať za to, že sú vám tieto podružnosti vlastne jedno, takže sa podriadite, čím ďalej tým viac vám to ale začína vadiť. Vo vzťahu je vždy nutná dohoda, nie predložený návrh a jeho schválenie. Ak spoločne trávený čas podlieha partnerovmu schvaľovaciemu procesu, nie je to úplne ideálne. Rovnako tak, ak sú naše návrhy zmätené zo stola alebo úplne ignorované.

• Tento bod je trošku ošemetný. Niekedy partnerovi ani nenecháme priestor pre jeho vlastnú iniciatívu, a doslova ho zadusíme našou starostlivosťou, láskou a energiou. Partner si potom vzhľadom na prirodzenú ľudskú inklináciu k pohodlnosti, na naše správanie zvykne - rovnako aj na to, že on vlastne nič robiť nemusí a nám to stačí. Zďaleka sa ním neinšpiruje. V tom prípade sa musíme trošku „chytiť za nos“ a zanalyzovať, či to náhodou nie je tak trošku naša vina.

Negatívna alebo neutrálna komunikácia. Nebudeme chodiť okolo horúcej kaše. Toto veľmi často nastáva, ak partner nami do istej miery opovrhuje. Môže sa to prejavovať ako nedostatok rešpektu, blahosklonnosť (v tom lepšom prípade) alebo konkrétne ako komunikácia, pri ktorej (a po ktorej) sa cítime menejcenní, neustále kritizovaní alebo počúvame sarkastické narážky na naše vlastnosti, správanie alebo vzhľad.

Flirtujú s inými... a nemyslia to zo srandy. Ľahko koketné správanie je v poriadku, vieme, že to sem tam robíme všetci, vo vzťahu, alebo nie. Ale vážne mienený flirt jednoducho spoznáme. A potom nás nutne musí napadnúť otázka, čo si partner vlastne o nás a našom vzťahu myslí, že si otvára stále nové a nové príležitosti, respektíve si ich nenechá ujsť?

Nedefinuje váš vzťah. Aj keď je to teoreticky dosť povrchný problém, vie zasiahnuť pekne hlboko. V každom vzťahu nastane okamih, kedy (či už explicitne jeden druhému, alebo okoliu) je treba ho definovať. Existujú slová ako partner/ka, priateľ/kyňa, dievča/chlapec, ale na druhej strane sú známy/á, kamarát/ka a zapieranie. Ak je partner nadmieru neochotný definovať partnerský status a vy si pripadáte tak trochu odbyté, možno partner o vzťah ani tak veľa nestojí.