Čo keď to v posteli nie je ono?

Sme to väčšinou my, kto iniciuje sex? Stáva sa, že si všimneme, že to pre nášho partnera možno nie je tak úplne ono? Možno je na čase trošku prehodnotiť sexuálny život a našu úlohu v ňom. To, že nie sme v posteli úplné jedničky, sa dozvieme len v prípade, že nám to niekto povie. A úprimne, to sa nestáva moc často - väčšina sexuálnych partnerov si negatívne komentáre necháva pre seba (robíme to predsa aj my). A tak, ak máme tieň pochybnosti, prinášame vám niekoľko tipov, ako spoznať, že by sme na sebe mohli pracovať.

Počas života si všetci vypestujeme určité zvyky, a to aj keď príde na sex. Niektoré z nich spoločne s našimi vlastnými vlastnosťami, názormi na seba sama a prístupom potom môžu byť indikátorom kvality toho, čo vlastne v posteli predvádzame.

Neistoty ohľadom vlastného tela. Už ste asi počuli frázu, že aby sme mohli milovať niekoho iného, musíme najskôr milovať sami seba. No a to platí aj v spálni. Ak sami so sebou nie sme spokojní, pravdepodobne nebude ani náš partner. Nie, že by si všímal to, čo si všímame my sami, ale rozhodne spozná, že niečo nie je v poriadku. Tam nežiaduci tuk, tu malé prsia, tam zase riedke vlasy... ak nám to všetko plynie hlavou, keď dôjde na sex, nikdy sa poriadne neuvoľníme a neužijeme si to. Ani jeden.

Nepoznáme svoje telo a svoje preferencie. Ak sami nevieme, čo a ako nás vzruší, je celkom nefér čakať na partnera, až nám to ukáže. Metóda pokus omyl je samozrejme na mieste, ale od „istého veku“ a po „istých skúsenostiach“ by sme už všetci mali vedieť, kam, kedy a za akých okolností siahnuť. Alebo naopak nesiahať. Samozrejme neexistuje univerzálne pravidlo pre každý pár, ale poznať dobre svoje telo či už z predchádzajúcich párových skúseností alebo z tých, ktoré máme sami so sebou, je vždy výhoda.

Dve pozície, hotovo. Možno niekedy iba jedna. Ak skĺzneme k úplnej rutine, vyroja sa nám nevyhnutne v hlave otázky. Prestali sme po sebe túžiť? Nudím partnera? Nudí on mňa? Vytráca sa láska? A tak podobne. Rutina je dôležitá, dáva nám pocit bezpečia, ale všetko s mierou. Vnúti nám totiž pochybnosti, ktoré môžu ohrozovať vzťah viac, než by sme si pripustili.

Nehovoríme o sexe. Tak nejako sme prijali, že je to tabu, aj keď sa týka len nás a nášho partnera. Prevažná väčšina žien priznáva, že predstiera orgazmus... sem tam, pravidelne, ono je to vlastne jedno. Pretože tak učíme svojho partnera robiť presne to, čo nefunguje. A tým sa uzatvárame do začarovaného kruhu neuspokojenia. Sex nie je nič, čo sa síce robí, ale o čom sa nehovorí. Dokonca ani krátke zhrnutie, také malé review, po sexe nie je od veci. Prebrať, čo bolo nové, čo sa ako páčilo a čo ako fungovalo. A rozhodne nie akademicky! Trocha smiechu a veľa lásky vymaže akýkoľvek potenciál trápnosti.

Napodobňujeme filmy pre dospelých. Pornografia má svoje miesto v našich životoch, to je jasné. Vďaka nej sme schopní preskúmavať vlastné preferencie, má dokonca svoje terapeutické účinky. Popri týchto pozitívnych efektov môže mať ale tiež zničujúci dopad na sex v reálnom živote. Či už chceme, alebo nie, nastavuje očakávania toho, čo sa bude diať, ako sa má kto tváriť, správať, aké vydávať zvuky, čo hovoriť alebo robiť. Realita je ale úplne diametrálne odlišná. A čo vyzerá na obrazovke fakt dobre, pôsobí v posteli skôr smiešne.

Cítite sa po tom naozaj zle. To sa stáva, keď jeden z partnerov slúži „len“ ako nástroj na uspokojenie túžob toho druhého. Ak sa niekto z nás po sexe cíti zneužite, využite, ako vrece odpadkov, nemilovaná alebo inak opovrhnutiahodná, nie je to dobre. Či už si ktokoľvek užívame čokoľvek, všetko musí byť so vzájomným súhlasom, maximálnou dôverou a áno, s láskou. Aj keď hovoríme o praktikách, ktoré majú k romantike ďaleko. Ak ale partner nie je schopný vidieť, že to, čo sa deje, si užíva len on, máme tu problém.

Honba za cieľom. Mnoho z nás prežíva úzkosť, keď dôjde na orgazmus. My aj náš partner môžeme zažívať rovnaké pocity, strach z toho, že orgazmu dosiahneme moc rýchlo, moc potichu, moc nahlas, moc pomaly alebo napríklad vôbec. A tento strach väčšinou udrie vo chvíli, keď si začneme sex užívať a našu myseľ napadne, že možno sme na správnej ceste. Bohužiaľ, často máme v hlave zafixované, že sex je vlastne honba za orgazmom. Nie je to tak, pri sexe viac než kde inde platí, že aj cesta môže byť cieľ. Je to zábava, je to príjemné, je to to, čo práve chceme robiť. Orgazmus je vítaný, príjemný a častý, ale predsa len bonus. A nie je tajomstvom, že muži dosahujú vyvrcholenie s väčšou istotou než ženy. Či už so svojimi telami vykonávame čokoľvek, je v poriadku tak vyvrcholiť, tak si to proste len užiť.

Nedokážeme si povedať. A to konkrétne o to, čo chceme, ale aj o to, čo rozhodne nechceme. Na programe dňa sú v diskusii ako predstavy a potreby, tak limity a hranice. Keď príde na posledné dve menované témy, je to niečo, čo rozhodne vylepší našu komunikáciu, prehĺbi intimitu a kto vie, treba prinesie aj veľa nových nápadov, na ktoré ste do tej doby ešte ani nepomysleli.

Moc o tom premýšľame. Pravdepodobne u žiadnej inej činnosti nemáme tak blízko k zvieracej ríši, ako práve pri sexe. Ak dokážeme vypnúť hlavu a zapnúť ju iba v prípade, že sa blížime niečomu, čo sa nám napríklad toľko nepáči, máme vyhrané. Veľa z nás má strach z toho, ako nás náš partner hodnotí, či podávame dobrý výkon. Paradoxné je, že čím menej sa snažíme a čím menej je náš „výkon“ premyslený, tým je lepší. Nechajte svoje animalistické ja prevziať vládu, vyhoďte z okna obavy a neistoty, veď to má byť zábava, nie stres.