Zobraziť přihlasovací formulár

Keď sa ubližuje slovami

  • Publikované:
Keď sa ubližuje slovami

Nie každé týranie má podobu faciek a modrín. Bohužiaľ, asi už sme si počas života vyskúšali, že slová môžu ublížiť oveľa viac, a že by sme si stokrát radšej nechali dať facku, než si vypočuli to, čo spôsobilo šrámy na duši pokojne aj na celý život. Akí sú tyrani, ktorí ubližujú slovami? A ako vyzerá vzťah, kde síce nikto nikoho nebije, ale aj tak spôsobuje hlboké rany?

Agresori a obete. Tieto pojmy majú mnoho rôznych významov. Tí, ktorí zneužívajú a týrajú verbálne, sú majetnícki, sústredení na seba, podozrievaví, žiarliví, závistliví, necitliví, iracionálni, absolútne nie veľkorysí, netrpezliví a s minimom empatie a pochopenia. Znie vám to povedome? Možno sa vo vašom vzťahu objavujú tieto veci.

Partner na vás často kričí. Krik je asi tá najobyčajnejšia podoba verbálnej agresivity. Každý máme trošku inú toleranciu na zvyšovanie hlasu a používanie vulgárnych slov, ak je ale naša komunikácia s partnerom ich plná, nie je zdravá.

Často vás kritizuje. Konštruktívna kritika, ideálne tá vyžiadaná, je úplne v poriadku, dokonca väčšinou prospešná (ak s ňou sami vieme pracovať). Keď na nás ale partner nevidí nič dobré, alebo nám aspoň hovorí len to zlé, znamená to, že systematicky pracuje na znižovaní nášho sebavedomia. Ak je vždy všetko vaša vina, nie je to v poriadku.

Ponižuje vás. Zosmiešňuje a doberá si vaše hodnoty, schopnosti, osobnosť alebo zručnosti. A väčšinou to, že vám slovami ubližuje, maskuje za humor alebo sarkazmus. A k tomu ešte my preháňame a dramatizujeme niečo, z čoho on si „len robil srandu“.

Uráža vás. Existujú aj sofistikovanejšie formy urážok, než sú nadávky. Zneužívajúci partneri vedia sem tam prehodiť poznámku, o ktorej pokojne potom celý deň premýšľame, ako to vlastne myslel. Trebárs veta „je pekné vidieť, že so sebou niečo robíš“. Je to kompliment? Alebo kritika? Babo, raď. Aj keď správnu odpoveď asi tak nejako tušíme.

Žiarli. A veľmi. A vôbec nemusí ísť o príslušníkov rovnakého pohlavia alebo iných potenciálnych partnerov. Proste žiarli na čokoľvek, čomu venujete čas alebo pozornosť. Na prácu, na rodinu. Snaží sa vás izolovať a vydáva to za prejav lásky. A zrazu nemáte dovolené odísť z domu bez ich sprievodu.

Núti nás robiť veci, ktoré nechceme. Ako sa to robí a prejavuje v komunikácii? Napríklad tak, že v nás partner neustále prebúdza pocit, že mu niečo dlhujeme - za to, že s ním vlastne máme vzťah. A tak sa zrazu ocitáme v situáciách, do ktorých by sme ani nemali šancu sa dostať, keby sme postavili na prvé miesto nášho záujmu sami seba. Pretože náš partner to evidentne robí. A často sa mu darí vzťah namodelovať tak, aby maximálne vyhovoval jeho potrebám.

Snaží sa mentorovať. Tak nejako nám vie vždy vysvetliť, že spôsob, akým vnímame realitu, je nesprávny, zatiaľ čo ten ich je ten správny. A tak začneme spochybňovať svoje reakcie, svoje správanie, dokonca svoje pocity a cítime sa previnilo za veci, ktoré sa vlastne ani nedejú. Poučovanie a blahosklonnosť z ich strany nás stavajú do podriadenej pozície. A to sa im páči.

Monitoruje naše príchody a odchody, telefóny, správy, komunikáciu, emaily... Zasahovať do práva človeka na súkromie je absolútne kľúčové. Áno, možno zdieľame telefóny a informácie, ale keď, tak jedine dobrovoľne, nikdy nútene. Nie je to nikoho právo, iba nami udelené privilégium.

Vyhrážajú. Ultimáta, vyhrážky, zastrašovanie. Keď neurobíme to a to, nemá dôvod s nami zostávať. Povie našim priateľom, ako nezodpovedná osoba sme. A tak ďalej... už ste to niekedy počuli? Tak si skúste čo najrýchlejšie zariadiť, aby sa to už neopakovalo. Pretože taký vzťah vás zničí.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku