Cestou na nákupy som sa ako vždy zastavila v bazáre, kam rada na skok nakuknem pre istotu, že by niečo pekné na mňa zažmurkalo a pýtalo sa ku mne domov :) V jednej zastrčenej poličke smutne ležali staré detské krasokorčule - obité, škaredé, zabudnuté. Ako mača s jedným okom, v cene za 2 eurá a 50 centov slovenských - či to sa už nehovorí?. Kúpiť ich, či nekúpiť? Ale načo by mi boli, veľkosť bola sotva na 9 ročné dieťa... Šla som po nákupoch, ale počas celej doby, keď som počítala rožky do vrecúška a zháňala svieži šalát (viete, aké umenie je zohnať po vianociach tento artikel?), som dumala nad tým zabudnutým mačaťom... ehm pardon, korčuľami. Samozrejme, cestou z mesta už spokojne ležali na kile banánov a fľaške mlieka.\r\nPovedala som si, že kedže je zima a korčule sú predsa zimný šport, bude z nich zimná ozdoba. Cez noc som si vysnívala, čo si s tými ošúchanými nešťastnicami počnem. A tradáááá, nápad bol na svete.
Stačilo pozháňať bielu farbu, pár stužtičiek a vrhla som sa do práce.
Najskôr som tie malé športovkyne namaľovala celé bielou farbou, samozrejme som si predtým oblepila páskou podrážku, aby sa neumazala od farby, no a keď farba uschla, a pásku som dávala dolu, tak som si od zasušenej farby na pásku umazala pre istotu celú podlahu :P (ešteže mám super výkonný vysávač :D).
Navliekla som stuhy, ktoré sa mi k tomu najviac páčili a pustila sa ich navliekať (tento krok mi k môjmu prekvapeniu trval najdlhšie...ok, tak nie najdlhšie, tesne to pokulhávalo za dobou schnutia farby...na korčuliach, nie na stene). Plus som k šnúrkam dozdobila saténové mašle, ktoré mi ostali z vianočného stromčeka, ktorý mal byť pôvodne hnedo biely - nakoniec bol červeno biely a hnedé saténové mašle sa minuli (na darčeky, na ozdôbky... aha a jednou som priviazala konár stromčeka ku kredencu :D).
V kúpelni sa mi už dlhú dobu znudene povaľovala krajková stuha zo svadby mojej malej sestričky... akosi nemohla nájsť svoje uplatnenie... tá stuha, nie moja sestrička, tá je jednou z najlepších tanečníc v tejto krajine. Tak som ju prestrihla na polovicu, vzala tavnú pištoľ a pekne nariasila a nalepila po obvode vrchnej časti korčuliek, čím konečne získali image správnej mladej dámy.
Ešte dozdobenie vločkou, ktorá sa celé sviatky odlupovala z vchodových dverí a odmietala plniť mnou vybranú zasneženú funkciu.
Záverečné dekoračné úpravy: zo stromčeka som šlohla rukavičky, lebo sa k tomu celému výtvoru hodia, mužovi potiahla vianočnú šálu, lebo vonku sa oteplilo a háčik na kľúčiky zmenil svoje poslanie :), lebo to bolo ideálne miesto na túto zimnú novú ozdobu.
A ako záverečný lesk na pery, ktorý si každá správna žena nezabudne naniesť na pery pred odchodom z domu :P, som priateľkám z ľadu vrátila čiernou farbou a hubičkou na riad trošku toho tajomného ošúchaného vzhľadu...