Čítate deťom?

Tak, ako sú rôzne kocky, hračky, stavebnice a skladačky dôležité pre motorický rozvoj detí, je čítanie a kontakt s hovoreným a písaným slovom nenahraditeľný pre zdravý vývoj vyjadrovacích i spoločenských zručností, empatie, kritického a analytického myslenia, ale tiež napríklad koordinácie ruka - oko. A v neposlednom rade je čítanie krásnou príležitosťou ako tráviť čas so svojím dieťaťom. Potrebujú aj v dnešnej dobe deti knihy? Prečo by mali rodičia deťom čítať, kedy s tým začať, čo robiť a čo nerobiť?

V dnešnej dobe je čítanie malým deťom pomerne diskutovaná téma. Vznikajú dokonca veľké neziskové organizácie, ktoré majú ako cieľ zvýšiť povedomie o tom, prečo je čítanie pre deti i rodičov užitočné. A nie je to len skupina umelcov žijúcich pre literatúru, na osvete spoločnosti sa podieľajú psychológovia, psychiatri, pedagógovia a odborníci zo spústy iných odborov.

Prečo čítať

Niektoré veci sa môžu zdať ako naprosté banality, ale čítanie rozvíja v deťoch mnoho schopností, ktoré sa im budú v neskoršom živote hodiť.

• Pri čítaní sa aj dieťa v predškolskom veku naučí (zažije si), že sa číta zľava doprava, knihy majú stránky, text sa delí do odsekov, viet a slov, slová potom do slabík a písmeniek. Tiež zistí, že v knihách bývajú obrázky. Na čo je to dobré? Napríklad na to, že nebude mať v škole strach z učebníc, bude sa v nich vedieť vyznať.

• Pri počúvaní rodiča sa dieťa učí artikuláciu, správnu výslovnosť, spisovný jazyk. Čítanie je dobré pre rozvoj vzdelávania na všetkých poliach, z výskumov je zrejmé, že deti, ktoré prichádzajú do kontaktu s knihami, dosahujú lepšie výsledky aj v technických predmetoch. Knihy a príbehy v nich obsiahnuté učia deti analyticky myslieť, rozpoznávať zápletku, odhaliť jadro problému, prichádzať na príčiny, súvislosti, dôsledky a riešenia.

• Čítanie napomáha rozvíjať koncentráciu, udržať pozornosť. To je samozrejme podstatné pre nástup do školy. Na druhú stranu nie je dobré deti do čítania (respektíve počúvania) nútiť, pretože potom môžu mať knihy spojené s nepríjemnými pocitmi a moc sa k nim nevracať. Odborníci tvrdia, že optimálna dĺžka čítania je 20 minút.
  
  

Tip Mimibazara: Ak chcete, aby sa vaše dieťa vydržalo sústrediť dlhšie, dajte mu niečo na kreslenie. Poznáte to sami, keď dlho telefonujete, čmárate si rôzne veci na papieriky. Aj dieťa tak zamestná pohybový aparát a vydrží dlhšie v pokoji.

• A čo viac - čítanie upevňuje puto medzi dieťaťom a rodičmi. Je to chvíľa, keď dieťa vníma, že sa rodič nevenuje ničomu inému než jemu. V začiatkoch vníma predovšetkým hlas, neskôr všetky ostatné aspekty čítania a rozprávania príbehu, v dospelosti potom zase rado spomína.
  
  

Kedy začať

Dieťa reaguje na rôzne zvuky a ruchy už v prenatálnom období (určite poznáte tzv. úľakový reflex pri reakcii na nejaké neočakávané zvuky), dieťa reaguje na hudbu, ale predovšetkým si fixuje hlasy rodičov (samozrejme predovšetkým matky). V treťom trimestri, kedy je vývoj plodu dostatočný, je možné a vhodné predčítať nahlas brušku, aj keď sa vám to možno zdá podivné. Je to ideálna príležitosť na to, aby sa dieťa upokojilo a zvykalo si na otcov alebo matkin hlas v inej polohe než bežne cez deň.

V období dvoch až piatich rokov je potom ideálna doba na to, aby sa naplno prejavili pozitívne účinky čítania na vývoj pozornosti dieťaťa. V predškolskom veku dieťa tiež určite ocení peknú tradíciu, ktorou čítanie na dobrú noc môže byť. Najmä oteckovia, ktorí s dieťaťom väčšinou trávia menej času, by mohli využiť čítanie ako príležitosť stráviť s potomkom peknú chvíľu. Stačí básnička, úryvok, poviedka, pár stránok.

Čo pri čítaní deťom robiť, čo nerobiť?

Základným predpokladom na to, aby deti čerpali všetky benefity, ktoré čítanie môže prinášať, je, aby to ani rodičia nerobili z donútenia, s nechuťou a neochotne. Knihy by vás mali baviť všetky, pretože dieťa nechuť vycíti a môže ju ku knihám prevziať. A za predpokladu, že to tak je:

• Začnite obrázkovými knihami s pár vetami na stránke, kvantitu textu zvyšujte priebežne. Ideálny stav je, že si čítate na pokračovanie romány.

• Testujte pozornosť a iniciatívu dieťaťa otázkami typu: „Čo si myslíš, že sa teraz stane?“ „Ako by sme to vyriešili?“ Môžete zapojiť aj predstavivosť a na základe ilustrácií na obálke sa dieťaťa opýtať, o čom si myslí, že kniha bude.

• Občas zaraďte aj texty nad intelektuálnu úroveň dieťaťa, stimulujete ho na premýšľanie.

• Ak je vekový rozdiel medzi deťmi viac ako dva roky, je vhodnejšie im čítať individuálne. Je to náročnejšie, ale rozhodne to prinesie ovocie.

• Ak sú kapitoly alebo poviedky dlhé, nájdite napínavé miesto a v ňom prestaňte. Dieťa sa potom bude tešiť na pokračovanie.

• To súvisí s ďalšou radou, a to je príprava. Ideálne je, keď knihu poznáte dopredu.

• Skúste príbeh zahrať. Čím viac emócií, výrazov a modulácií hlasu do odčítania zapojíte, tým väčší zážitok to pre vaše dieťa bude. A tým lepší vzťah si ku knihám vytvorí.

• Majte knihu po ruke, keď hrozí čakanie (u lekára, v autobuse atď.). Dieťa si tak zvykne, že knihy sú dobrá vec na skrátenie inak neproduktívneho času.
  
  

A čo radšej nie?

• Nemali by ste predčítať niečo, čo sa vám samotným nepáči. Dieťa to spozná a bude ho miasť, prečo čítate to, čo nemáte radi.

• Nečítajte knihy s príbehmi, ktoré dieťa pozná (napr. ich videlo v televízii). Nebude sa sústrediť a pominie detaily.

• Kvalita nie je kvantita. Keď budete čítať desať minút s plným nasadením, bude to lepšie, než hodinové čítanie bez záujmu.

• Nepoužívajte knihy a čítanie ako vyhrážku („Nebudem ti čítať, ak si nepoupratuješ izbu!“), dieťa si potom čítanie spojí s negatívnym zážitkom.

• Rozhodne nedávajte voľbu kniha alebo televízia. Deti si väčšinou vyberú televíziu, a keď už knihu, budú mať zafixované: Pretože čítame, nemôžem sa pozerať na televíziu. Teda knihy sú zodpovedné za to, že sa nemôžu pozerať na televíziu.
  
  

A ako je to u vás doma? Myslíte si, že čítanie deťom má v súčasnej dobe ešte význam? Aké sú Vaše obľúbené knihy pre deti? Podeľte sa na Mimibazari!