Zobraziť přihlasovací formulár

Čo sa žene premieta v hlave, keď nemôže otehotnieť?

  • Publikované:
Čo sa žene premieta v hlave, keď nemôže otehotnieť?

Všetci sme vyrástli na rozprávkach a príbehoch so šťastným koncom. Takže sme automaticky prijali predstavu, že sa raz zamilujeme, dotyčného (alebo dotyčnú si vezmeme), postavíme si dom a budeme mať deti. Tie pekne porastú, kúpime si psíka, všetci sa budeme mať radi, budeme jazdiť na dovolenky, deťom zariadime krásny a šťastný život... ale niekedy môžeme naraziť na problémy hneď zo začiatku. Pretože celý ten vzorec šťastného života je krásny a jednoduchý, ale čo keď nepôjde všetko podľa plánu?

Zamilovala ste sa? Áno. Rozhodli ste sa mať dieťa? Áno - ale naraz to nejde. Už druhý bod plnenia plánu vysnívanej predstavy budúceho života začína drhnúť. Tešíte sa, že do pár mesiacov uvidíte na tehotenskom teste dve čiarky, a ona tá hlúpa menštruácia stále prichádza a prichádza, a dieťa nie a nie. Ak chcete otehotnieť plánovane, asi beriete najrôznejšie vitamíny, kyselinu listovú, veľa toho vnútite aj partnerovi, možno ste tiež chcela pred otehotnením schudnúť, aby potom to naberanie na váhe nebolo tak markantné... No proste ste to nepodcenila, naopak, urobila ste všetko, čo „sa má“ a „sa odporúča“.

Smútok, zlosť a obavy. A premýšľanie.

Možno ste ani variantu, že „by to nešlo“, na začiatku nevzali do úvahy. A aký je deadline pre oprávnené obavy? Pol roka? Rok? Či už si limit zvolíte akýkoľvek, dávno pred jeho vypršaním to vo vás začne hlodať. Pretože nádej, že sa to podarí na prvýkrát, tam bola, nie že nie. A vy ste naštvaná, že ste si to predstavovala tak naivne, ale aj za to, že to predsa malo vyjsť.

Veľkú úlohu hrá partner (a to nielen pri samotnej snahe o dieťa, ale aj v časoch, keď tá snaha ešte neprináša ovocie). Mal by plniť tú upokojujúcu zložku, pretože každá žena bude automaticky po prvom mesiaci uvažovať, čo je zle. Zatiaľ nemusí byť nič a je na partnerovi, aby vám to neustále pripomínal a dodával pocit istoty, že sa vlastne zatiaľ nič zásadné nedeje. Pretože, ako vieme, psychika je dôležitá.

...poznáte situáciu, keď sa postavíte do fronty v obchode odhodlaná, že si tie šaty, ktoré vám tak pristali, jednoducho kúpite, nehľadiac na čokoľvek. Ale prvý človek pred vami platí zdĺhavo kartou, druhý reklamuje, tretí má problém... a vy máte dosť času si to celé ešte rozmyslieť - šaty nepotrebujete, sú drahé, síce vám pristali, ale zas tak moc ich nemáte s čím kombinovať... a tak sa otočíte, idete ich vrátiť a odkráčate z obchodu s prázdnymi rukami. Hoci je to prirovnanie možno povrchné, s dieťaťom sa to má podobne. Keď vám príroda dáva viac času na rozmýšľanie, je možné, že dostanete strach. A hlavou sa vám začnú premietať otázky.

- Som na to, mať dieťa, vôbec pripravená?

- A sme na to pripravení obaja?

- A čo partner, chce to dieťa naozaj alebo je mu to jedno?

- Prečo vlastne to dieťa chcem? Kvôli sebe, nám alebo vzťahu? Alebo že už sa to očakáva?

-
Kľúčová otázka: A je vlastne môj súčasný partner ten, s ktorým chcem mať deti?

Je to ten pravý?

Určite poznáte páry, ktoré otehotneli jednoducho tak, že sa to stalo. V takom prípade už potom na takéto úvahy nie je priestor. Ale tým, že sa vám dlhšiu dobu otehotnieť nedarí, sa vám dostáva tiež veľa času na myšlienky, ktoré sú ako oprávnené, tak paranoidné. A tak trošku aj hormonálne podmienené.

Dočasný neúspech mnohé z nás berú ako „znamenie“. Možno by sme dieťa nemali mať spolu? A začnete svoj vzťah podrobovať skúmaniu tak podrobnému, akým by za iných okolností snáď nikdy neprešiel. A nutne aj svojho partnera. No a začnete klásť otázky. Sebe, partnerovi, v duchu, nahlas. Trebárs vás to môže zachrániť od toho mať dieťa s niekým, s ktorým v skutočnosti nechcete, ale s rovnakou pravdepodobnosťou vám to môže zamotať hlavu a doviesť napríklad až ku (zbytočnému?) rozchodu.

„S partnerom sme boli spolu 8 rokov pred tým, než sme sa začali snažiť o dieťa. Bola som mladá, nikto nepredpokladal žiadne problémy. No... trvalo to tri roky, niekoľko liekov a vyšetrení, operácia a umelé oplodnenie, aby som si uvedomila, že s ním vlastne dieťa mať nechcem. Počas celej anabázy som ho prvýkrát zažívala v naozaj krízových situáciách a nechoval sa ku mne dobre. Na všetko som bola vlastne sama, na kliniku som dochádzala sama, podporu som mala nulovú. Už tak bolo pre mňa ťažké zistenie, že problém je na mojej strane, manžel to zrejme vzal ako informáciu, že keď mám problém, mám si ho aj vyriešiť. Samozrejme - bola som na nemocenskej a on všetko financoval, tak som mala pocit, že nemám právo sa sťažovať. Spätne to vidím inak. A keď sa INF nepodarilo a my si uvedomili, že by sme do konca života mali zostať len sami dvaja, miesto druhého pokusu sme sa rozviedli. A doteraz som presvedčená o tom, že aj cez moju objektívnu diagnózu, hrala najväčšiu úlohu pri neúspechu psychika.“


Dita, 31


Psychika X zdravotný stav

Tak ako tak, pri dlhodobom nezdare je potrebné navštíviť doktora. Vyšetrenie podstúpi aj partner (väčšinou ako prvý), neskôr vy a potom už len čakáte na výsledky. Najhoršia možná správa je, že je vlastne všetko v poriadku a objektívne otehotneniu nič nebráni. V takom prípade môžete byť sebeväčší pragmatik, ale otázka:
Čo keď to jednoducho takto nemá byť? vás napadnúť jednoducho musí.

A potom stojíte pred rozhodnutím - ako by váš vzťah ovplyvnilo to, keby ste nemali deti? Keby ste si mali voliť partnerov len sami pre seba, bol by to ten váš?

Paradoxne sú objavené zdravotné problémy o trošku menším problémom. Myslíme pre vzťah. Pretože sú to objektívne príčiny, ktoré majú objektívne riešenie, a nikde nie je priestor na obviňovanie seba navzájom, seba samého, osudu a tak ďalej.

Aký je váš príbeh? Myslíte si, že neschopnosť otehotnieť môže byť podvedomým signálom nešťastného vzťahu? Prisudzuje veľkú úlohu psychike alebo si myslíte, že pomocou lekárskej vedy sa dá vyriešiť vlastne takmer všetko? Podeľte sa s nami na Mimibazari!

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku