Zobraziť přihlasovací formulár

Čo by sme kolegom nikdy hovoriť nemali

  • Publikované:
Čo by sme kolegom nikdy hovoriť nemali

Poďme predpokladať, že máte v práci kolegyne a kolegov, máte šéfa alebo šéfku, a spolu tak nejako všetci žijete dohromady. Snažíte sa vychádzať, máte dobré vzťahy, utužuje kolektív. Rozhodne je možné si medzi kolegyňami a kolegami nájsť tiež blízkych priateľov - a čo viac, ono je to vlastne aj potrebné, aby sme tých osem hodín (plus mínus) prežili bez deficitu sociálnej interakcie. Ale nehľadiac na to, ako ste si blízki s ľuďmi v práci, existuje pár vecí, s ktorými by ste sa im nikdy, ale naozaj nikdy, zverovať nemali.

Nezabudnite na jednu vec. Kolektív v práci je umelo vytvorený. Ľudí si tam nevyberáte, výber je hotový - vy si z neho len vyberiete tých, ktorí vám sú najbližší. A akokoľvek úprimne, otvorene a opravdivo sa vzťahy tvária, hoci máte veľa spoločných tém a teoreticky tiež spoločného nepriateľa (ktorý kolektív extrémne stmeľuje), ale keď dôjde na lámanie chleba, každý si radšej udrží prácu než kamaráta. Čiastočne je to preháňanie, ale v očiach vedenia sa snažíme pôsobiť čo najlepšie, kamaráti nekamaráti. O čom by ste predsa len... tak pre istotu na pracovisku nemali moc rozprávať?

„Zajtra sa hodím maród.“ Toto „tajomstvo“ v sebe skrýva potenciál celkom slušného maléru. Ak máte v práci ako benefity sick days, môže byť, ale ak máte len benevolentného nadriadeného, ktorý vašu situáciu pochopí a prižmúri oko nad tým, že sa fakt potrebujete vyležať... lenže vy si potrebujete „len oddýchnuť“ popr. vybaviť niečo, čo by inak asi neprešlo. Nikdy neviete, kedy a v čom sa kolegovia prerieknu, kto čo nazdieľa na sociálnych sieťach a tak ďalej. Ak sa chcete hodiť maród, musíte to uhrať aj pred kolegami. Pre istotu. Ideálne sa ale samozrejme nerúhať a maród sa nehádzať!

„Ja to tu neznášam.“ Niekedy to tak naozaj cítite, neznášate svoju prácu, neznášate miesto, neznášate šéfov a najradšej by ste s tým sekli. Aj to je lepšie si nechať pre seba. Čo keď budú nadriadení uvažovať o reorganizácii, a niektorý z kolegov sa „v dobrej viere“ zmieni, že vás už to v práci aj tak nebaví? Naozaj, nikdy neviete.

„XY ma fakt štve.“ Otravuje, myslíte si, že je hlúpy, nezvláda svoju prácu, nemôžete ho vystáť. Takéto veci zverujte radšej partnerovi, priateľom mimo prácu alebo rodine. Ale v pracovnom kolektíve sa vám môžu vrátiť ako bumerang. A naopak to platí tiež - kolegom, ktorí ohovárajú, sa vyhýbajte čo najväčším oblúkom. Čím viac toho budú o vás vedieť, tým viac im dávate „munície“.

„Mám kocovinu.“ Pozor, pozor - môže sa to stať aj tým najlepším z nás. Ale radšej to v práci moc farbisto nepopisujte. Nadriadený by to určite rád nepočul a kolegovia bývajú skvelými prostredníkmi (aj keď napríklad nechcenými).

„Kedy plánujete bábätko?“ Vydala sa vám kolegyňa? Vydala ste sa vy? Nikto nemá na informácie tohto typu právo, ale realitu poznáme všetci. Plánované tehotenstvo vám môže prekaziť nástup do novej práce, ale môže poskytnúť dôvod na nepredĺženie zmluvy. Samozrejme nie oficiálne, že áno. Ale kto chce psa biť...

„Bola som na pracovnom pohovore.“ Len tak, pre zaujímavosť - vedieť, aký je o vás záujem, či by ste si našla miesto, keby náhodou, naozaj uvažujete o zmene...? A tak ďalej. Dôvodov, prečo absolvovať pracovný pohovor, je mnoho. Ale vedieť by o tom nemal nikto. Málokedy chce byť váš šéf súčasťou rozhodovacieho procesu - a možno by to rozhodol za vás.

„Ak sa to (doplňte) stane znova, končím!“ Či už to je alebo nie je planá vyhrážka, pravdepodobne nechcete, nech vás niekto vezme za slovo. Ak sa na pracovisku vyskytujú javy (správanie, situácie, procesy), ktoré by vás potenciálne prinútili skončiť, je možno lepšie skúsiť si o tom s nadriadeným konštruktívne porozprávať. Ona niekedy frustrujúca práca je lepšia než nezamestnanosť, tak je lepšie vážiť slová.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku