Zobraziť přihlasovací formulár

Kedy je na čase ukončiť vzťah

  • Publikované:
Kedy je na čase ukončiť vzťah

V prvom momente vás asi napadne nevera, domáce násilie alebo nenávratná strata záujmu o seba navzájom. V takýchto prípadoch nie je čo riešiť. Ale poznáte ten pocit, že niečo nie je v poriadku? Že proste žijete vo vzťahu, ktorý vám z nejakého, ťažko definovateľného dôvodu nefunguje? Práve pre absenciu definície často v takom vzťahu zostávame, snažíme sa nebyť malicherní, veľkoryso odpúšťame a po večeroch tajne plačeme v kúpeľni. Kedy je dobré aspoň zvážiť zdvihnutie kotvy?

Pre to, aby si bol človek schopný pripustiť koniec vzťahu, mal by byť ochotný pristúpiť na myšlienku, že vzťah môže skončiť aj kvôli nemu, nie len kvôli partnerovi. Vyjadrenie typu: Pravda je vždy uprostred; každá minca má dve strany atď. nie sú len prázdne klišé, ale všeobecné pravdy - správanie je často reaktívne, takže každý náš čin alebo aj myšlienka na neho sú reakciou na nejaký podnet. A ten je často skrytý.

Nasledujúce slová sa týkajú akéhokoľvek partnera. Muža, ženy, druha, družky, s deťmi, bez nich. Každé rozhodnutie je ťažké, ale niektoré z nich dlhujeme sami sebe.

Ublížil vám. Akokoľvek. Či už tým, že niečo urobil, robí, alebo naopak neurobil a nerobí. Aj nečinnosť môže raniť. Ak sa cítite emocionálne alebo duševne zranení a zraňovaní, nie je nad čím váhať. Hranica so zneužívaním je často veľmi tenká.

Ste viac smutní než šťastní. Problém je, že chvíle šťastia si často neuvedomujeme. Avšak to nie sú tie, kedy len necítime smútok. Ak prežívate v spojení s vaším vzťahom viac nešťastných a neutrálnych chvíľ, než tých prežiarených, spozornite. Ako je to možné?

Všetky „práce“ sú na vás. A práce nemyslíme tie okolo domácnosti, ale tie okolo vzťahu. Voláte, píšete, plánujete spoločný čas, dávate impulz na fyzický kontakt vlastne stále len vy? Je možné, že váš partner chce zo vzťahu preč, len to nevie povedať inak ako apatiou. V tomto prípade je treba veľa, veľa hovoriť. A rozhodne to s iniciatívou nepreháňať, „aby si uvedomil“. (Väčšinou) neuvedomí.

Podvádza vás. Čo na to povedať? Dôvera je preč a vy máte zlomené srdce. Aj keď odpustiť sa dá všeličo, vytesniť tiež, ale zabudnúť... toto určite nie. A ak podvedie raz, podvedie znova? Veľmi pravdepodobne. Poučí sa a už to nikdy neurobí? Zo strachu z odhalenia? To asi nie je ten typ oddanosti, ktorý chcete.

Podvádzate vy. Chcete byť radšej sami? Nudíte sa? Niečo vám chýba a vyriešili ste to neverou? Zanalyzujte si svoje vlastné motivácie, prečo sa to stalo alebo deje. Táto potreba rozhodne o vašom vzťahu nehovorí nič dobré. Aj keď si myslíte, že nevera patrí do úplne iného života, než váš stály partner.

Vaši priatelia sú proti. Je to zaujímavé, ale priatelia sú spoľahlivejší ukazovateľ než napríklad rodina. Nie sú zaťažení žiadnou históriou, neschvália vám partnera len preto, že je o vás konečne postarané, nemajú záujem o to mať čo najskôr vnúčatá. Jeden kamarát, ktorý vášho partnera nemá rád, to sa dá prehliadnuť. Ale celá skupina? Necítite sa dobre, keď ste v spoločnosti partnera i priateľov zároveň? Cítite napätie medzi nimi? Hovoria vám priatelia „len tak medzi nami“ a “ty, vieš, ako ja viem, že to nie je moja vec, ale...“? Berte ich do úvahy.

Cítite, že potrebujete zmenu. Nie nevyhnutne zmenu partnera, ale zmenu v živote všeobecne. Či už je to sťahovanie, nová práca, nové zážitky, noví ľudia. Súčasný partner môže byť súčasťou týchto zmien, ak to cíti podobne a vy sami ho ako súčasť chcete. Ale ak je potreba zmeny veľká len na jednej strane, nájsť kompromis je ťažké... ak nie nemožné.

Články môžu komentovať iba prihlásení užívatelia

Komentáre k článku

činčila 11. 3. 2017, 16:36
mám skúsenosť so situáciou "viac smutní než šťastní". Akosi vo vzťahu nebolo dosť "vzduchu", ťažko sa v ňom "dýchalo" . Vzťah som po dlhom zvažovaní usekla a pomaly sa vraciam k sebe, varím to, čo mi chutí a servírujem to tak, ako to vyhovuje mne, idem kam chcem a kedy chcem a nemusím sa nikomu spovedať a nikoho pozývať, aby sa nemal dôvod "cítiť" urazene. Jednoducho povedané: "Dosť bolo prispôsobovania sa." S návratom osobnej nezávislosti sa pomaly vracia aj radosť zo života.