Čo na nás naši muži neznášajú

Poznáte taký ten moment, keď váš manžel urobí alebo povie niečo, čo už urobil a povedal tisíckrát, a vy nad tým len prevrátite oči, zakrútite hlavou a poviete si: „Bože, to je taký... trkvas“. A to je pravdepodobne veľmi slabé slovo, že? A viete čo? My im to robíme tiež. A oni si toho všímajú úplne rovnako ako my. Neveríte?

„Bože, ja som tak tučná.“ A dodatočné ako sa to stalo, tieto nohavice som ešte vlani zapla, čo si myslíš, môžem si tú sukňu vziať, aj keď je nad kolená?... Ďalej doplňte sami. Prečo ich to štve? Po prvé - na niečo sa sťažovať a nič s tým nerobiť, to väčšinou nie je pánsky štýl. Ale to nie je ten pravý dôvod. Je to únavné. Ako dlho nám majú opakovať, že si vážne myslia, že sme krásne? Že sa im páčime? Také perpetum mobile, kedy ich neustále uisťovanie jednoducho nielen, že nepadá na úrodnú pôdu a je k ničomu, ale tiež je vyložene len jednorazové bez dlhodobého účinku... to sa im čoskoro prestane chcieť.

...kladieme na seba príliš veľa nárokov. Zbytočne. Mnohé ženy to počujú nerady, aj keď je to paradox. Myslíme si, že je potrebné mať upratané, navarené, nakúpené, musíme byť na každej besiedke, na každom závode alebo koncerte detí, nesmieme si povedať o pomoc a musíme to všetko zvládnuť. Prekvapenie - nemusíme.

„Všetko je lepšie ako mať doma nahnevanú, vyčerpanú a zničenú ženskú. Naozaj nepotrebujem mať každý deň teplú večeru a nažehlenú bielizeň, keď je potrebné, domácnosť môžem obstarať sám a deti sa bez mamy tiež chvíľu obídu. Neviem, prečo to všetky ženské robia. Myslím, že každý chlap by radšej, aby si schovali trošku energie na večer, než išli nakúpiť a upiekli buchtu. Fakt. „

Dávid, 39

Naša online realita. Je to zaujímavé, ale mnoho mužov sa zhodne na tom, že im vážne vadí ženský online svet a to, ako ho berú za reálny. To, že niekto niekde niečo napíše, žena si to prečíta a autora opisuje bezmála ako priateľa, článok má za dogmu a sociálne siete dokážu nahradiť obyčajnú ľudskú interakciu, to pravdepodobne nikdy žiadny muž nepochopí.

Porovnávame sa a sme súťaživé. Znie vám to povedomo? Tá má krajšiu postavu. Tá má krajšie vlasy. Tá má lepšieho muža. Na ten film s manželom do kina nepôjdem, tá herečka v hlavnej úlohe je veľmi pekná. Uf. Nie je to jednoduché byť v ženskej hlave, ani trošku. A je to pravda, neustále nám v hlave beží porovnávací program, ktorý nás v okolí poziciuje. Páni to vedia. A nič s tým nezmôžu. A to ich štve.

Nikdy pre seba nie sme dosť dobré. Väčšina mužov si svojich žien veľmi váži a vidí všetku tú prácu, obete a námahu, ktorú rodine obetuje. A tiež vidia, že v jej očiach to nie je nikdy dosť.

„Raz mi manžel povedal vetu, ktorá sa mi hlboko vryla pod kožu. Povedal: 'Si úžasná. Nikdy by som nezvládol to všetko, čo dokážeš. Ale prosím ťa, pre dnešok stačilo, ano?' Bolo to v situácii, kedy som chcela ešte pred tým, než príde návšteva, vysať v detskej izbičke. Keby mi povedal len tú druhú časť, bola by to hádka, bola som unavená a napružená. V ten moment som sa ale rozplakala ako malé dievča. Došlo mi, že ten nevďak mu vkladám do hlavy ja sama, že úlohy si na seba hrniem vo väčšej miere tiež sama a on by možno radšej, aby sme sa spolu chvíľku porozprávali. Ubrala som. A je mi... nám obom lepšie.“

Barbora, 31

Keď sa vyčítavo pozeráme. ...oni naozaj nemôžu za to, že my sme tie, ktoré rodia deti. Proste príroda. Aj keby sme ich zabili, nič to nezmení na fakte, že naše roly na svete sú proste úplne iné. Podstatné ale je, že tie roly jedna bez druhej nefungujú. A keď obaja môžete povedať, že robíte, čo je vo vašich silách pre svoje deti, pre seba navzájom a zároveň sa nezdravo neobetujete, je všetko v úplnom poriadku.