Od mamičky k manželke alebo Je dôležité aspoň chvíľu bývať sám?

Fenomén takzvaných „mamahotelov“ je jedným z najpálčivejších vzťahových nešvárov súčasnej doby. Lenže! Ono to zďaleka nie je iba problém dneška, ani doby dávno minulé neumožňovali bývanie osamote, takže sa dá povedať, že na to nemáme ani tak nejako historické dispozície. Prečo by sme to ale mali chcieť u seba? A prečo by sme to mali chcieť u partnera? Zďaleka nie len kvôli schopnostiam starostlivosti o domácnosť.

Od rodičov do manželstva (alebo iného typu zväzku) s krátkou potenciálnou medzizastávkou na vysokej škole. To je najčastejší model spolužitia v existujúcich partnerských vzťahoch. Áno, vo veľkých mestách, kde sú vzťahy všeobecne zložitejšie, to môže byť inak, ale väčšinová populácia má stále tento model. Aj pracujúce a zarábajúce „deti“ sa od rodičov nesťahujú, pretože prečo? Je to neekonomické rozhodnutie, budeme počuť ako argument číslo jeden. Ale ani to nie je jednoznačné. Prečo by sme mali o samostatnosť usilovať sami, prečo by sme mali o ňu usilovať pre naše deti?

Keď človek žije sám...

...má lepšie vzťahy s rodinou a priateľmi. Až keď nie sú rodičia, súrodenci alebo napríklad najlepší priatelia stále po ruke, uvedomíme si, akú úlohu v našom živote hrajú, ako sú dôležití. Životom pod jednou strechou s rodičmi často dochádza k napätiu, ktoré je spôsobené rozdielnymi názormi na vedenie domácnosti, na trávenie voľného času alebo míňanie peňazí. Aj malichernosti dokážu vzťah pošramotiť, ale že to boli malichernosti, si uvedomíme, až keď sa s nimi nepotýkáme na dennej báze.

...lepšie spozná sám seba. Klišé? Áno. Pravda? Opäť áno. Ak žijete v prostredí, kde je všetko podľa vás, zistíte, čo vám vyhovuje, aké sú vaše silné a slabé stránky, čo vám na živote osamote vadí, čo vyhovuje, a ako to aplikovať na prípadný budúci vzťah. Zistíte, aký vám vyhovuje denný režim, aké je vaše správanie zbavené od akýchkoľvek podnetov, a tak ďalej. V ďalších vzťahoch a sociálnych interakciách potom nebudete frustrovaní z toho, že „je niečo zle“ ale budete presne vedieť, čo.

...vie lepšie zaobchádzať s peniazmi, má väčšiu zodpovednosť. Ak všetko, čo sa vášho života týka - od zaplatenia nájmu po vypranie obliečok - závisí len na vás, nemáte koho viniť, keď „sa to neurobí“. Človek, ktorý žije sám, si oveľa rýchlejšie a lepšie vybuduje mechanizmy zabezpečovania „životných funkcií“, vie si rozplánovať peniaze, pretože keď ich nebude mať, tak je jednoducho nebude mať, a to nie je príjemný pocit. Do budúcnosti ako keď nájde.

...pozná rozdiel medzi slovami „sám“ a „osamelý“. To sú totiž dve úplne rozdielne veci. Keď je človek sám, môže si začať užívať len svoju vlastnú spoločnosť. Nie je od veci vedieť si naplánovať čas, ktorý strávime sami so sebou, pretože v živote nás nečaká len spoločnosť ostatných ľudí. Keď sú deti na tábore, partner na služobnej ceste a súrodenec na dovolenke, môže sa stať, že si zrazu nevieme rady sami so sebou. A presne to je chvíľa, kedy si spomenieme, ako sme si užívali, keď okolo nikto iný nebol - a zrazu je po probléme.

...vie sa lepšie rozhodovať. Rovnako ako s domácimi prácami a peniazmi, ako vymaľovať spálňu alebo či si zaobstarať alebo nekúpiť skúter, to za vás, keď žijete sami, nikto nerozhodne. Sériami dobrých a zlých rozhodnutí a ich následkov sa človek naučí, čo život obnáša. A je veľmi dobre, keď sa učí v situácii, keď má zodpovednosť len sám za seba. Robiť niektoré veci prvýkrát, až keď je na vás závislá rodina, to stojí oveľa viac nervov.

...ani tie domáce práce nie sú zanedbateľné. Každý, kto žil alebo žije sám, vie, že ten byt sa jednoducho sám neuprace, jedlo sa do chladničky samo nedostane a bielizeň do skrine tiež nie. Nie je zlé prísť na to, že veci, ktoré berieme ako úplnú automatiku, vlastne zaberajú nezanedbateľný čas a energiu, domáci škriatkovia neexistujú a mama aj otec to vážne nemajú ľahké. Do všetkých budúcich vzťahov požehnaná skúsenosť. Ako pre mužov, tak pre ženy.