Najčastejšie krachy v manželstve

Hoci by to tradičná spoločnosť nečakala, manželstvo je jedným z najdiskutovanejších tém súčasnej postmodernej doby. Protirečivé sú jeho praktické prínosy, dokonca ale aj doteraz nespochybniteľný vplyv na ľudskú psychiku, na pocit bezpečia a toho, že „máme v živote hotovo“. Žijeme v dobe, ktorá nám dáva vlastne nekonečné množstvo podnetov, aby sme sa stále pre niečo rozhodovali, aby sme zvažovali pre a proti. Napriek všetkému manželstvo pretrváva a robí ľudí šťastnými, aj keď si musí prejsť niekedy naozaj ťažkými časmi.

O tom, že manželstvo je neustála práca, prijímanie kompromisov, tolerancia a tak ďalej, sme počúvali litánie pravdepodobne už od našich prababičiek. Nikdy to však neplatilo toľko ako dnes. Ľudia majú sami do seba i do druhých oveľa väčší vhľad, všetky interakcie sú uvážené a majú následky, pretože manželstvo je teraz viac, ako inokedy, založené na báze dobrovoľnosti. Spoločným riešením problémov, ale aj každodenných záležitostí, sa v každom vzťahu vyvíja dynamika. A dve jej tendencie môžu byť pre vzťah doslova smrteľné. Aké to sú?

Cesta číslo jedna - vyhýbanie sa konfliktom

Táto je definovaná predovšetkým strachom z negatívnych emócií. Ak je pre jedného (málokedy pre oboch) z partnerov prijateľnejšie súhlasiť než čeliť potenciálu konfliktu, narastá frustrácia z neschopnosti presadiť si svoje v maximálnej možnej miere. Táto dynamika sa vyvíja samozrejme predovšetkým vo vzťahoch založených na dominancii a submisivite osobností, takže teoreticky ide o prirodzené vyplynutie - ale často hraničí s potieraním potrieb jedného z partnerov.

Nie je to o tom, že by jeden partner mal nad druhým silou vynútenú prevahu. Jeho úloha spočíva v tom, že sa podľa neho žije vzťah. Aj keď nevypovedané, spôsobuje to na druhej strane budovanie obranných mechanizmov. Tie sa môžu prejavovať rôzne - ešte zarytejším mlčaním a teda už úplným zrútením komunikácie a väčšinou aj rozpadom manželstva. Jedinou cestou z tejto disproporčnej dynamiky je vedomé poznávanie povahových rysov partnera, stotožnenie sa s nimi a ich prijatie. A hlavne - pracovať na odstránení strachu z konfrontácie. Táto práca je potrebná na oboch stranách, aj dominantný partner musí svoje správanie podrobiť analýze a robiť vedomé ústretové kroky.

Cesta číslo dva - závislosť na nepriateľstve

Tento súboj dvoch nezmieriteľných pováh vzniká vo zväzkoch, kedy sú obaja partneri na vyšších pracovných pozíciách, dostáva sa im veľa spoločenského uznania (ale zďaleka to nie je podmienkou, vždy je to o konkrétnych osobnostiach). Tu narážame na situácie, keď sa obaja z partnerov snažia presadiť svoj uhol pohľadu, spôsob riešenia alebo vlastnú kontrolu.

Pri riešení konfliktov partneri nie sú empatickí, sebaspytujúci alebo uznalí, najčastejším nástrojom je obviňovanie a ukazovanie prstom. Problémy sa riešia iba z dvoch subjektívnych pohľadov, teda ako súhrn vád na partnerovi.

Kľúčom k vyriešeniu nepriateľskej dynamiky je kompromis. Schopnosť ho urobiť je kľúčový pre ďalšie fungovanie vzťahu. Objektivita, rozvážnosť a pokojne aj chladná analýza papierikovou metódou pre a proti, to je presne to, čo môže takto otrávený vzťah zase uzdraviť. Spoločne so schopnosťou kompromisu je to tiež sebareflexia, priznanie vlastných chýb a uvedomovanie si dôsledkov, aké môžu mať na náš vzťah.

Posledné slovo

Známky týchto nezdravých dynamík sú vo vzťahoch viditeľné už v ich začiatkoch. Ale kto by ich cez zamilovanosť videl, že áno? Často... respektíve takmer vždy je vo vzťahoch potreba vyrovnávať sa s následkami niečoho, čomu by sa dalo vyhnúť, keby nám chémia nezatemnila mozog a k tomuto vzťahu by vôbec nedošlo. Ale takto príroda ani vzťahy nefungujú. Kým je v partnerstve ochota zlé veci zlepšovať a na všetkých spoločne pracovať, je nádej veľká (hraničiaca s istotou), že sa nakoniec dočkáme „žili šťastne až do smrti“.