Keď dieťa zachraňuje vzťah

Asi každý sme sa už niekedy v živote, aspoň z počutia, stretli so situáciou, kedy sa pár (prípadne len žena) rozhodne riešiť manželskú, partnerskú alebo akúkoľvek inú vzťahovú situáciu tým, že si zaobstará dieťa. V tých lepších prípadoch skončí všetko fázou plánovania, v tých horších (myslené menej istých) kríza vyvrcholí, odštartuje alebo sa vyrieši s príchodom nového potomka. Aké situácie vedú páry k rozhodnutiu mať dieťa? Aký dopad môže mať takéto rozhodnutie na partnerov, vzťah aj samotné dieťa?

Šťastná a spokojná rodina... alebo nie?

Kiež by bolo všetko jednoduché. Nie je to tak dávno, čo sa ľudia brali okolo dvadsiatky, mali prácu, mali sa radi a mali deti. Behom pár rokov sa však posunul vek rodičov v priemere skoro o desať rokov. Dôvody, ktoré k tomu ne/nastávajúcich rodičiov vedú, nie sú žiadnym tajomstvom. Ekonomická, spoločenská aj istá morálna sloboda ponúka nepreberné pokušenia a dieťa je záväzok, u ktorého je (tiež kvôli spoločenskému tlaku) treba vydržať. Takže sa dnes stretávame skôr s rodinami typu „stalo sa“, prípade typu „ešte nie“.

A preto je dnes rodina, ktorá má dieťa plánované, po svadbe, z lásky a prirodzene v podstate malým zázrakom. Nie je problémom to, že takýchto rodín je málo, veď čiastočne je to utópia. Problém je to, že takýchto rodín ubúda. A nie zo zásahu zvonka, ale z vlastných rozhodnutí.

Keď sa nedá nič iné robiť

Partneri v tzv. prechodených vzťahoch skôr či neskôr dospejú do situácie „buď niečo, alebo nič“. Takže buď dieťa (svadba, hypotéka...), alebo rozchod. Prípadov nezosobášených párov, ktoré žijú v spoločnej domácnosti dlhšie ako tri roky, pribúda. Doba ponúka toľko možností - čo vidieť, čo ochutnať, čo navštíviť, kde a ako dlho pracovať. Obaja partneri časom prídu na to, že všetko toto majú za sebou a je potrebné pohnúť sa ďalej. Pre páry, u ktorých vlastne nie je nič zle a len si zvykli na istú rutinu a komfort života v dvojici, môže byť dieťa naozaj záchranou vzťahu v tom dobrom slova zmysle. Dieťa, ako ďalší krok v partnerskej kríze, ktorá je spôsobená prechodením, býva ako rozhodnutie v poriadku.

Dobrý vzťah upevní, zlý rozvráti

Partneri, ktorí napríklad už nejaké deti majú (ale nie nevyhnutne) a riešia doma „talianske manželstvo“ často berú dieťa ako pokus o zlepenie toho, čo bolo. Nie je hanba, keď sa dvaja ľudia, ktorí sa milovali, milovať prestanú. Ak zvládnu rozumne zorganizovať svoj ďalší život, býva rozchod oveľa menej drastický než ďalšie/nové dieťa. Takéto dieťa navyše vstupuje do života v úlohe záchrancu. A keď túto úlohu neplní, býva často trestané neláskou a citovým zanedbávaním. A navyše sa veľmi často musí ako najmladší člen rodiny vyrovnávať s rozchodom rodičov. Takéto dieťa je veľmi náchylné k manipulácii, ktorá predstavuje väčšie hrozby pre jeho ďalší vývoj.

Muž v šachu

Doteraz sme hovorili o prípadoch, kedy sa pre dieťa rozhodujú viacmenej obaja rodičia. Ale priznajme si, žena má v tomto procese rozhodovania predsa len trochu navrch. Až príliš často sa stretávame s prípadmi, kedy sa dieťaťom rozhodne riešiť svoju neradostnú situáciu žena bez informovania partnera. Často sa ženy stretnú s nepríjemným prekvapením.

• Žena v nefungujúcom vzťahu, že jej to muž zazlieva a rovnako odíde (alebo ju núti k potratu).

• Podvádzaná žena, že muž svojich záletov nenechá, mnohokrát naopak.

• Žena, s ktorou muž podvádza (čiže „tá druhá“), že muž svoju manželku a rodinu neopustí ani kvôli dieťaťu s inou a je pre neho prijateľnejšie podieľať sa iba finančne.

• Určite poznáte mnohé ďalšie prípady, kedy veta: „Som tehotná, nemôžeš ma opustiť,“ nejako nezaberie.

Strach z neznáma

Každý rozchod so sebou prináša stres. Strach z neznáma, kedy si kladieme otázky: Kde budem bývať? Ako to budem zvládať finančne? Nájdem si niekoho? A čo keď to už nikdy nebude lepšie? A stovky ďalších. A tak namiesto toho, aby sme problémy riešili, snažíme sa ich zakryť alebo prehlušiť inými. Veď pri starostiach o bezproblémové tehotenstvo, nákupoch pre bábätko, starosť o neho a výchovu nám vydrží aspoň na nejakých dvadsať rokov.

Niekedy medzi partnermi panuje tichá zhoda na tom, že problémy chcú zakryť spoločne, inokedy je jeden z partnerov postavený pred hotovú vec a je len na ňom, ako sa zachová. Má muž odísť, aj keď je otec? Má obetovať svoj život pre život, ktorý splodil? Má sa vzdať toho, že by niečo mohlo byť lepšie, a začať si užívať toho, čo už dobre je?

Dieťa v hlavnej úlohe 

Rodina je ustanovená predovšetkým preto, aby si jej členovia navzájom uspokojovali citové, psychosociálne a ekonomické potreby. Deti by mali prísť na svet preto, že je to pre partnerov prirodzené, nie preto, že im rodičia prisúdia magickú moc spasiteľov vzťahu. Pretože keď táto moc zlyhá, dieťa za to nemôže, aj keď to tak môžu rodičia cítiť.

Dieťa by malo byť hlavne dieťaťom, užívať si svojho nového života i lásky rodičov, súrodencov a príbuzných. A keď už nie tak idylicky, tak by aspoň nemalo byť počaté ako nástroj pre záchranu, manipuláciu alebo snahu o udržanie niečoho, čo sme mali dávno nechať ísť.

S deťmi je to podobné ako s láskou: Miluj, keď si pripravený, a nie, keď sa cítiš osamelo.

Súhlasíte? Poznáte prípady, kedy dieťa vzťah zachránilo? Alebo naopak, poznáte príbehy, ktoré sa odohrali podľa horších scenárov? Podeľte sa o svoje skúsenosti!