Myšlienky, ktoré nám otravujú život

Zmeň svoje myslenie a zmeníš svoj život. Už Albert Einstein povedal, že jednou z foriem šialenstva je, nechávať všetko pri starom a dúfať, že sa niečo zmení. Bohužiaľ, niekedy nám nezostáva nič iné, než začať u seba. A to nie napríklad ľuďmi, s ktorými sa stretávame, činnosťami, ktoré robíme, koníčkami, ktorým sa venujeme. Ale myšlienkami, ktoré okupujú našu myseľ a nedovoľujú nám pohnúť sa z miesta. Akých myšlienok by sme sa mali zbaviť?

Každý pozná stavy a pocity, kedy je nám jednoducho psychicky zle. Niekedy ale nie je čas spoliehať na to, že „sa to zmení“ a treba si priznať, že to zmeniť musíme sami. A kde? Len vo svojej vlastnej hlave. Pretože niekedy za náš smútok nemôže nič iné než náš prístup.

Môžem zmeniť ostatných ľudí. Často si myslíme, že máme v moci ostatných motivovať, inšpirovať, otvoriť im oči, aby boli viac sami sebou... Ale prekvapenie, ľudia bývajú sami sebou. Nehľadiac na kohokoľvek v okolí. Ak chceme ľudí zmeniť, preskúmajme svoju vlastnú dobrú vieru a motiváciu. Nechceme ich zmeniť, aby boli viac k obrazu nášmu? Neplytváme tak zbytočne iba nádejami, energiou a silou?

Neprijímam nezmeniteľnosť. Niektoré veci môžeme zmeniť, v skutočnosti ich je naozaj veľa. Ale niektoré proste nie. Môžeme schudnúť, môžeme si nájsť lepšiu prácu, môžeme sa vrátiť do školy a začať študovať, môžeme pracovať na svojom manželstve alebo vzťahoch. Čo ale zmeniť nemôžeme je napríklad fakt, že náš šéf je blbec. Nemôžeme zmeniť fakt, že musíme zaplatiť nájom, jedlo atď. Ale musíme prestať ignorovať to, že naozaj niektoré veci nie sú v našej moci. A nevyriešime ich inak, než že zmeníme veci na svojej strane.

Som obeť svojho okolia. Okolností, náhody, životnej situácie, zlých ľudí... atď. Skutočnou obeťou sa človek stáva málokedy, vo väčšine prípadov si pletieme to, že je niečo ťažké, s tým, že je to neľahké. Veľká väčšina z nás má svoj osud vo vlastných rukách a málokedy sú okolnosti natoľko objektívne, aby z nás urobili obeť. Tú skutočnú. Nie tú, na ktorú sa vyhovárame.

Tráva je u susedov vždy zelenšia. Myslíme si to, ale nevieme to. Každý mal niekedy myšlienky, že keby bol krajší, bohatší alebo inak dokonalejší, žilo by sa mu lepšie. Nežilo. Žilo by sa inak. Každý stav má svoje pozitíva a negatíva, odvrátenou tvárou bohatstva môže byť nedostatok času a „zelené vdovstvo“, krása zaváňa povrchnosťou a neusporiadanými vzťahmi a tak ďalej. Závidieť nebýva komu čo. Ale môžeme sa motivovať a povedať si, čo by sme sami mali urobiť preto, aby sme dosiahli to, na čo ašpirujeme.

Je len jedna pravda? Od malička sa učíme deliť veci na dobré a zlé. A tak nejako nás to doviedlo k presvedčeniu, že keď má jeden pravdu, druhý automaticky nemá. Samozrejme nehovoríme o exaktných veciach, ale je veľa oblastí, v ktorých životný kontext, skúsenosť a názory hrajú rolu. Typickým príkladom je napríklad politika. Kto má pravdu? Záleží, koho sa pýtate.

Peniaze znamenajú šťastie. Je pravda, že veľa vecí sa ich pomocou rieši ľahšie. Ale predstava, že peniaze sú a ovplyvňujú náš život iba pozitívne, je mylná. Môžeme siahnuť po extrémnych príkladoch, asketickí mnísi sú šťastní, hoci nikdy nedržali korunu v ruke, človek s priemerným príjmom môže viesť oveľa spokojnejší život než toľko obdivovaný miliardár. Pocit šťastia nie je s peniazmi spätý toľko, ako mu prisudzujeme. Naviac... vedia byť problémom vo vzťahoch, nech ich je koľko chce.

Nie sme pripravení na to, čo príde. Bojíte sa budúcnosti? Detí, práce, dôchodku, menopauzy? A brzdia vás vaše obavy v tom, aby ste sem tam vykročili do neznáma? Ako človek starne, je jedným z najväčších prekvapení fakt, že nikto na nič nikdy nebol pripravený a dokonca ani nevie, čo to znamená. Hovoríte so svojimi rovesníkmi a zisťujete, že ste na tom všetci rovnako. A potom pomyslíte na svojich rodičov a dôjde vám, že aj oni boli vo všetkých situáciách prvýkrát v živote, aj keď vám dávali rady, ktorými ste sa riadili.