Čo nikdy nehovoriť ľuďom s depresiou

Depresia je veľmi zákerná choroba. A to nielen pre tých, čo ňou trpia, ale aj pre tých, ktorí sa stretávajú s depresívnou osobou. Pretože depresia nie je vidieť, nie je to zlomená noha ani popálenina. Aby sme ponúkli človeku trpiacemu depresiou dostatočnú empatiu a podporu, stojí nás to často síl viac, než sme ochotní dať. A niekedy robíme a hovoríme veci, ktoré síce myslíme dobre, ale človeka s depresiou môžu veľmi hlboko raniť.

Liečba depresie často zďaleka nezahŕňa len podávanie správnych liekov. Nie nadarmo ľudia chodia na dlhodobé terapie, odborníci vedia, ako hovoriť a nehovoriť s ľuďmi v tak chúlostivej situácii a s tak krehkou psychikou. Predstavte si, že hovoríte s človekom s otvorenou zlomeninou - to by ste mu asi nepovedali, že by sa mal sústrediť na pozitívnejšie stránky života, že?

„Robíš z komára somára.“ Ľudia s depresiou často „preháňajú“. Sú situácie a stavy, ktoré sa ich dotýkajú viac ako ostatných ľudí, prebúdzajú búrlivé a hlboké emócie. Aj keď naša perspektíva môže byť diametrálne odlišná a, podľa nášho názoru rozumná, bagatelizovanie ich pocitov je vec, ktorá ubližuje. Namiesto toho sa musíme obrniť trpezlivosťou a byť dobrou vŕbou. Ľudia s depresiou vedia, že ich prežívanie nie je v poriadku, ale to nemení nič na tom, ako veľmi bolestivé je. A rozhodne by sme ich nemali súdiť.

„Môžeš si za to sám.“ Depresiu si človek neprivodí vedome tým, že sa schválne piple v problémoch a nevyhýba sa (alebo nepreventuje) problematickým životným situáciám. Alebo že veci „moc rieši“. Depresia je choroba ako každá iná a všetky rady ohľadom prevencie nie sú len sporné (vplyv môžu mať rôzne predispozície, sociálne prostredie...), ale tiež dosť zbytočné. Pretože je jedno, prečo, ale že. Namiesto toho, aby sme človeka s depresiou obviňovali, že sa snaží nedostatočne pracovať na svojom uzdravení, mali by sme zmeniť náš uhol pohľadu a zamerať sa na to, že pokračuje ďalej aj napriek chorobe.

„To prejde.“ Neprejde. Respektíve veľmi pravdepodobne nie len tak samo od seba. Ľudia s depresiou navyše zažívajú pocity hlbokého smútku a beznádeje, takže aj keby boli klinické výsledky naklonené variante, že každá depresia skôr alebo neskôr prejde sama (čo nie sú), nie je to žiadna útecha. Okrem liekov potrebuje chorý človek aj podporu. A tu môžeme vyjadriť predovšetkým tak, že dáme najavo, že si uvedomujeme vážnosť situácie a nutnosť liečby.

„A čo tvoj životný štýl?“ Chodia málo cvičiť? Nedbajú dostatočne na zdravú stravu? Málo sa socializujú, netrávia dosť času na čerstvom vzduchu? Jedna z vecí, ktorú depresia extrémne ovplyvňuje, je schopnosť rozhodovania (a okrem iného aj množstvo energie, ktorú má chorý človek k dispozícii). Ak ich staviate do pozície, kedy im vlastne vyčítate nedostatok rozhodnosti so svojím stavom niečo robiť, pričom zdvihnúť sa a ísť sa hýbať je asi to najjednoduchšie, čo môžu robiť, rozhodne im nepreukazujete žiadnu službu. Oveľa viac podporujúce je vziať ich sem tam (alebo pokojne aj pravidelne) na prechádzku.

„Depresia je stále lepšie než...“ Zdravému človeku nechýba schopnosť zmeniť perspektívu, prístup. Ale človeku v depresii? Nemožné. Namiesto toho, aby sme im pripomínali, aké majú šťastie, že sa nemusia vyrovnávať s (doplňte sami), mali by sme počúvať ich obavy a uznať, že depresia je závažný fyzický i psychický stav. Nehľadiac na to, že psychické problémy môžu byť de facto o dosť ťažšie než čokoľvek, s čím ich porovnávame.

„Skús myslieť pozitívne.“ „Á, to ma nenapadlo, vďaka!“ Tak k takejto situácii naozaj ešte nikdy nikde nedošlo. Depresívny človek sa naozaj ťažko prepína na „pozitívne myslenie“, sústredí na „maličkosti, ktoré mu prinášajú radosť“. A to je spôsobené na biologicko-chemickej úrovni, jednoducho hormóny, transmitery a ďalšie látky nie sú v hladinách, kde by mali byť. A to naozaj nezmení rozhodnutie myslieť pozitívne. Človek s depresiou potrebuje, aby sme jeho chorobu pochopili a prijali ju za platnú. Diabetikovi tiež pomôže inzulín a nie šťastné myšlienky.

„Skús cvičiť. Nájdi si inú prácu.“ Cvičenie pomáha cítiť sa dobre zdravým ľuďom, ktorých mozog sa topí v záplave tých správnych látok. Nie však tým v depresiách. Práca môže tak rovnako ovplyvňovať mieru stresu, ale neznámo ľudí v depresiách desí ešte viac. Ak vás napadajú ďalšie rady, čo by mal depresívny človek zmeniť, pravdepodobne by bolo dobré najskôr zhodnotiť, ako veľmi sú užitočné, objavné alebo ako moc dotyčného ešte mohli nenapadnúť.

„Každý má problémy.“ Áno, ale málokto depresiu. Ľudia majú problémy, ale to, ako ich prežívajú, majú do značnej miery vo vlastných rukách. Ľudia s depresiou nenesú zodpovednosť ani za to, ako u nich choroba vznikla, ani za to, ako ju prežívajú. Pre ľudí s depresiou väčšinou neplatí, že ich ťažkosti vymiznú správnym rozhodnutím, usilovnosťou a tvrdou prácou (na sebe, na odstránení problému, na čomkoľvek...). Porovnávanie s ostatnými môže u depresívneho človeka viesť ešte k prehĺbeniu pocitov vlastnej neschopnosti, zbytočnosti.

„Neľutuj sa.“ Pliesť si depresiu so sebaľútosťou je pre človeka s touto chorobou veľmi zraňujúce. Ide o veľké nedorozumenie, ktoré je bohužiaľ veľmi časté. Depresia však nie je zlá nálada a tí, ktorí sú na depresívneho človeka „nahnevaní“ za to, že sa chová nedôstojne, nedostatočne silno a k tomu všetkému sa ešte ľutuje, do istej miery môžu tiež za také percento skrytých, utajených a neliečených depresií. Depresia je vnímaná často iba ako slabosť. Ale nie je to tak.


„Viem, ako sa cítiš, to poznám.“ Cítiť sa v depresii ako zdravý človek a trpieť klinickou formou depresie, to sú dve úplne odlišné veci. Áno, všetci poznáme pocity beznádeje, zlej nálady, a to dokonca aj dlhodobo. Ale depresia je komplexná záležitosť, ktorá postihuje telo, hlavu aj dušu chorého. Nie je to dočasný stav, často trvá aj pri správnej liečbe roky. Ak teda za sebou nemáme tiež depresiu, liečbu a uzdravenie, nevieme, ako sa dotyčný cíti, hoci sme si prešli podobnými životnými situáciami.

Empatia zdravého človeka ku človeku s depresiou je veľmi náročná. Kým fyzickú bolesť prežívame podobne, tú psychickú nie. A tak môže aj naša dobrá viera človeka s depresiou zraniť, uzavrieť ho hlbšie do ulity samoty, zahnať ďalej od ľudí a pošramotiť city. Ak máme v okolí človeka, ktorý trpí depresiou a je nám blízky, nezostáva, než sa obrniť trpezlivosťou, naštudovať si, čo ide a podporiť tak, že chorobu nebudeme bagatelizovať, zosmiešňovať a ani si myslieť alebo dávať najavo, že vieme, ako na ňu.