Prečo potrebujeme vlákninu

Vláknina je často spomínaná pri redukčných diétach, pri regulácii zažívania a vôbec, pri ťažkostiach s tráviacim traktom. Málokto ale o tejto pre človeka absolútne nevyhnutnej látke vie trošku viac, než že si ju môže kúpiť v lekárni. Ale prečo a v akom množstve ju potrebujeme? A čo je táto látka vlastne zač, ako v tele pôsobí a ako funguje? A kedy na ňu ľudstvo vôbec prišlo?

V sedemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia prišiel anglický chirurg D. P. Burkitt s tvrdením, že za mnohé choroby, ktorými trpí západná civilizácia, môže nedostatok príjmu nestráviteľných látok z rastlín. Porovnávacou a vylučovacou metódou dospel k tomuto presvedčeniu vďaka prostému faktu, že napríklad africké národy trpia rakovinou hrubého čreva neporovnateľne menej, než Európania, a zo zloženia stravy mu to bolo jasné.

Čo je to vláknina?

Vláknina sú rastlinné látky pre človeka síce nestráviteľné, ale užitočné. To, že vlákninu nespracovávame, neznamená, že v našom tele nefunguje. Všeobecne sa vláknina skladá z nestráviteľných (neškrobových) polysacharidov, z ktorých najznámejšou je predovšetkým celulóza, ďalej potom napríklad pektín, rôzne gumy a slizy. Neznie to úplne chutne, vieme. Ale o to prospešnejšia vláknina je.

Vlákninu delíme na dva druhy, rozpustnú a nerozpustnú. Len poznámka, to, že sa rozpustná vláknina rozpúšťa, neznamená, že ju vstrebávame!

• Rozpustná vláknina: je obsiahnutá napríklad v kukurici a pšenici, patrí k nej látka pektín (kompotovatelné ovocie - jablká, hrušky, ďalej potom napríklad broskyne, slivky a bobuľovité plody), rozpustná vláknina sa vyskytuje tiež v cesnaku, artičokoch alebo rastlinných slizoch - želé. To sú najmä agar a guar. Ďalej ju nájdeme v strukovinách, ľanu alebo šupkách zemiakov.
  

Rozpustná vláknina v tráviacom trakte napučí, viaže na seba vodu a reguluje metabolizmus cukrov a tukov. Vzhľadom na to, že nadobúda na objeme, riedi koncentráciu toxických látok v črevách (a tým tiež znižuje riziko ich negatívneho pôsobenia). Tiež takzvane fermentuje - je potravou pre baktérie, ktoré sa vyskytujú v hrubom čreve, a touto reakciou vzniká pre človeka využiteľná energia.

• Nerozpustná vláknina: obsahuje ju predovšetkým zelenina kapustová a koreňová, repa, špargľa a otruby obilia, rôzne fragmenty časti rastlín (látka lignín), orechy a semienka, šupky ovocia, ale tiež napríklad paradajok, tiež v strukovinách atď.
  

Nerozpustná vláknina síce nefermentuje a nie je pre človeka zdrojom energie, zato pôsobí ako kefa na črevá. Keďže tiež napučiava a zväčšuje objem obsahu čriev, vedie k rýchlejšiemu a častejšiemu vyprázdňovaniu.

Zďaleka nie len tráviaci trakt

Vzhľadom na popísané účinky a pôsobenie je jasné, prečo je vláknina dôležitá napríklad pri redukčnej diéte. Tým, že nadobúda na objeme, nám dáva strava bohatá na vlákninu oveľa väčší pocit nasýtenia. Zaisťuje tiež lepšiu priechodnosť čriev, krásne pomáha pri detoxikácii.

Okrem riešenia problémov s obyčajnou zápchou ale vláknina prispieva k nášmu zdraviu aj na mnohých iných úrovniach. Okrem iného prispieva nedostatok vlákniny k vzniku niektorých srdcových chorôb (vláknina redukuje množstvo cholesterolu v krvi) alebo napríklad cukrovky (rovnako tak pôsobí na hladinu krvného cukru).

Koľko jej denne potrebujeme?

Odporúčané množstvo denného príjmu vlákniny stanovujú rôzne organizácie, medzi nimi napríklad Americká potravová asociácia, ktorá odporúča 20 - 35 g vlákniny denne, o trošku zhovievavejšia je Britská potravová asociácia, tá odporúča aspoň 12 - 24 g. Obe sa zhodnú v príjme vlákniny u detí, ten je odporúčaný v gramoch, vek dieťaťa + 5. Je to logické, odporúčania z amerického kontinentu vychádzajú z omnoho pálčivejšieho boja s obezitou u dospelých, než aký má Európa. Tak ako tak je ale pravdou, že priemerne prijímame v potrave stabilne oveľa menej vlákniny, než by sme mali.