. .. .. .. .. .. .. .
. . . .

Dobré vychovanie na návšteve Rodina

Poznáte deti okolo desiatich rokov? Máte ich? Majú ich vaši známi? Potom pravdepodobne poznáte z rôznych možných uhlov pohľadu to, že na návštevách sa vedia anjelici občas naozaj prejaviť štýlom, ktorý by nik za ideálny nepovažoval. Správanie u cudzích ľudí (myslené nie doma) má pár hriechov, ktoré síce hostitelia odpustia, ale tiež sa pozastavia. Čo sú najčastejšie prehrešky proti „slušnému správaniu“ na návšteve, ktoré nás vlastne často ani nenapadnú s deťmi nacvičovať?

Rozhodne nechceme, aby si po návšteve, ktorú u známych absolvujeme s deťmi, naši priatelia posťažovali, že sa deti správali... no, mohlo to byť lepšie. Kým návšteva bežných čirkášov nie je nič neštandardné, návšteva, kedy sa deti správajú tak, ako detská etiketa káže, o tej sa hovorí roky. A deti sa vychvaľujú do nebies. A to je pre každého rodiča dosť dobrý pocit, no nie? Ako teda na návšteve zažiariť?

Počkať, až hostiteľ pozve dovnútra. Deti strašne rady klopú, stláčajú gombíky, zvonia... A keď sa dvere otvoria (v tom lepšom prípade si počkajú, kým sa otvoria, v tom horšom si aj samy dvere otvárajú), hneď sa hrnú dovnútra ako veľká voda. A často bez pozdravu, zvlášť ak za dverami trebárs čakajú kamaráti. Môže to byť v poriadku, keď idete k blízkym príbuzným, ale niekomu by to mohlo aj vadiť. Úplne jednoducho, mimo to, že s deťmi sem tam prehovoríte o tom, že majú počkať na vyzvanie, predo dvermi položíte ruku na ich rameno a jednoducho si ich pridržíte.

Ako titulovať cudzích ľudí. Niekedy oslovovať „ujo“ a „teta“ nie je úplne vhodné. A tak je treba deti viesť aj v tom, ako majú osloviť ľudí, ktorí im nie sú toľko blízki. Zásadné je predstavovanie, takže to majú v rukách zas a len sami rodičia. „Toto je pani Hanka / slečna Skočdopolová / pán Brouček...“ „Pamätáš si na pani Novákovú?“... A tak ďalej. A deti ide pripravovať aj doma tak, že návštevu budete titulovať príhodným oslovením už pred jej uskutočnením.

Správať sa v cudzej domácnosti ako hosť. Asi poznáte to, ako deti vedia ovládnuť takmer akýkoľvek priestor. Zvlášť, keď sa cítia absolútne komfortne a sú ešte v spoločnosti kamarátov. Lenže je pár (nepísaných) pravidiel, ktoré by deti jednoducho mali dodržiavať. Napríklad vbehnúť do cudzej izby, do spálne, na dvor, terasu alebo do akejkoľvek inej časti domu by nikdy nemali bez dovolenia. Rovnako tak branie akýchkoľvek vecí, vrátane vyťahovania hračiek alebo napríklad dekoračných predmetov. Sami viete, že aj pri návšteve babičky si starí rodičia urobia poriadok. Cudzí ľudia v tom majú trošku blok, pretože nevedia, čo si k vášmu dieťaťu môžu dovoliť. Preto je pre hladký priebeh návštevy potrebné, aby to, čo si môžu dovoliť, vedeli deti. A tým tiež rešpektovali neznáme prostredie a osobný priestor.

Jedlo a pitie. S tým máme problémy všetci. Nevziať si, keď je ponúknuté, ponúkať, keď niekto nechce, proste je v tom trošku guláš. Ale deti veľmi rady sliedia po dobrôtkách, a tak celkom bez problémov skúmajú hostitelovu chladničku, špajzu alebo kladú otázky, či je upečená tá buchta, čo minule. Okolie vníma veľmi príjemne, keď sa malý návštevník najprv spýta, či môže niečo dostať. Aj keby malo ísť len o pohár vody (aj keď predpokladáme, že hostiteľ bude mať na stole nejaké to občerstvenie). Aj u nachystaného jedla je vhodné počkať na vyzvanie alebo sa opýtať.

Ponúknuť pomoc. Každý ocení roztomilú detskú snahu pomôcť so servírovaním, chystaním alebo čímkoľvek iným. Svoje deti môžeme povzbudiť k takému správaniu - opýtať sa hostiteľa, či nepotrebuje s niečím pomôcť, ešte viac sa cení ponúkaná pomoc s upratovaním riadu a tak ďalej. Ako rodičia môžeme ísť príkladom a pomoc ponúknuť sami, ale časom k tomu môžeme podnietiť aj svojho potomka. A radosť a hrdosť, s ktorou budete sledovať, ako sa vaše dieťa ponúkne z vlastnej vôle, tie sú na nezaplatenie.



Stolovanie. Možno ste pozvaní na obed, večeru, na spoločenskú udalosť (ako je napríklad svadba) alebo sa jednoducho vyskytne príležitosť iná, než je benevolentné domáce prostredie. Sú veci, ktoré jednoducho na návšteve sledujeme o trošku prísnejšími očami.

  • Zostať pri stole po celú dobu jedla. Než je vyhlásený oficiálny voľný program, malo by naše dieťa jednoducho sedieť pri stole. Neodbiehať, nerozptyľovať sa.

  • Nedávať lakte na stôl. Ale to predsa všetci poznáme od svojich mamičiek, že? Jednoducho etiketa.

  • Zjesť, čo je. Bohužiaľ, zďaleka nie každé dieťa je univerzálny jedák, naopak. Kým doma sa tomu podriaďuje varenie, na návšteve to asi nepôjde len tak. Ak dieťa vyložene niečo neznesie alebo je na niečo alergické, je dobré sa dopredu informovať a dohodnúť s hostiteľom - ale hlavná úloha je presvedčiť svojho potomka, aby neohŕňal nos.

Niektoré príležitosti si jednoducho žiadajú, aby sa deti začali učiť správať adekvátne neštandardným situáciám. Všetky tieto zvyky sú odrazovým mostíkom pre správanie v budúcnosti a pre akceptáciu cudzieho prostredia, cudzích pravidiel.

Máte skúsenosti so správaním detí na návšteve? Došlo vôbec niekedy na situáciu, kedy by sa deti museli vlastne tak trošku držať späť? A ako na to idete u svojich ratolestí? Podeľte sa s ostatnými!
  

Publikováno



ČLÁNKY MOHOU KOMENTOVAT POUZE REGISTROVANÍ UŽIVATELÉ
Registraci provedete ZDE
© 2004-2017 Affectio s.r.o. | Reklama | Podmienky serveru | Cenník členstva | Návod na inzerciu | Desatoro | Čierna listina | Kontakt | Nájdete nás na Facebooku