Ako spoznáte, že vaše dieťa už je dospelé

Poznáte to, alebo to čoskoro spoznáte. Je jedno, či je vášmu dieťaťu tridsať, štyridsať alebo šesťdesiat, ako rodič máte stále dojem, že potrebuje viesť, poučovať (v tom najlepšom slova zmysle) a že za neho máte v istom zmysle zodpovednosť. Áno, proti týmto pocitom sa nedá bojovať, a keď to nepreháňame, je všetko v najlepšom poriadku. Ale známky dospelosti sa začínajú objavovať aj skôr, než vaše dieťa dosiahne stredného veku. Čo stojí za povšimnutie?

Sem tam sa opýtajú oni VÁS, ako sa máte. V prípade detí je to vždy len o nich. Dieťa sa vás málokedy spýta, ako bolo v práci, či sa máte dobre, oddýchli ste si po víkende alebo si boli zašportovať. Akonáhle sa ale „niečo“ stane, začne si dieťa uvedomovať, že jeho rodič zďaleka nie je len inštitúciou, ale ľudskou bytosťou so všetkým. Často sa to stáva s odchodom na vysokú školu, kedy nie ste v každodennom kontakte a nie všetko, čo bolo, je automatické aj teraz. Ale častejšie sa to stane o trošku neskôr...

Už nemáte „rodinný tarif“. Veľa vecí spojených s dospievaním súvisí s peniazmi. S peniazmi, ktoré deťom nedáte, ale ktoré si zarobia. A mobil je prvá vec, ktorú si dieťa môže tak nejako platiť samo. V dnešnej dobe neobmedzených taríf je dobré vedieť, že neobmedzený neznamená bezplatný. Akonáhle platíte z jedného účty telefóny len pre mamu a otca, asi vám začali deti dospievať.

Nie ste chodiaci bankomat. Jedného dňa to nastane. Doby, kedy z vás puberťák mámil dve stovky na kino, sú preč. Prvé známky dospelosti sú, keď si dieťa platí samo zábavu. Ďalší stupeň, keď bývanie (a prípadne auto a podobne). A ten najvyšší je, keď prídete na návštevu a zistíte, že mu v domácnosti nič nechýba.

Idete na narodeninovú večeru... a vaše dieťa zaplatí útratu. Ďalší stupeň predchádzajúceho bodu, tak podstatný, že si zaslúži samostatnú pozornosť. Jedna vec je, keď je vaše dieťa schopné sa kompletne postarať o seba. Ale úplne iná vec je, keď mu zostane nielen na zábavu, ale aj pre vás. A dobrá rada pre všetkých rodičov, ktorých to postretlo prvýkrát - nechajte dieťa útratu (čokoľvek, nákup, darček...) zaplatiť. Ani neviete, ako je na to pred vami hrdé.

Neobviňujú vás zo svojich zlých rozhodnutí. Uvedomujú si vlastnú zodpovednosť za svoje mentálne, emocionálne aj finančné zdravie. Urobili ste všetko podľa najlepšieho vedomia a svedomia, aby ste ich vychovali dobre. Teraz už je to na nich a oni to veľmi dobre vedia. Rovnako tak vedia, že čo sa stalo, už sa neodstane, a aj keď by vám určite mohli nejaké chyby vyčítať, vedia, že o nich viete a mrzia vás ešte viac ako ich. Nehľadajú výhovorky pre rozhodnutia, ktoré robia dnes.

Zmenili sa prázdninové tradície. Respektíve prázdniny prestali existovať a nastúpili dovolenky. A už nie spoločné dovolenky. A keď, tak si obe strany uvedomujú, ako vzácny čas si navzájom venujú. A tu je kladený veľký nárok na rodičov dospelého dieťaťa - uvedomiť si, že vaše dieťa svoj voľný čas musí a chce distribuovať medzi viac ľudí, ktorých miluje. A že má pocit, že s vami času strávilo dosť.

Nesnaží sa vás „napraviť“. Všimli ste si, koľko detí považuje koníčky, prácu a správanie svojich rodičov za svoju starosť? Jednou zo známok dospelosti voči vám je aj to, že deti začnú plne rešpektovať, že vás napríklad naozaj baví sa celé popoludnie pozerať na náučné programy alebo kurzy patchworku alebo maľovanie na hodváb. Uvedomenie si, že čokoľvek robí rodičov šťastnými, je v poriadku, je veľký krok. A tak sa z kritiky stane rešpekt. Veľa zásluh na tom má aj vlastná práca a rodina, kedy vaše dieťa konečne aspoň čiastočne pochopí to vyčerpanie a nárok na vlastný pokoj, ktoré vy s nimi zažívate už -cať rokov.