Nový vzťah? Na čo by sme sa mali spýtať sami seba

Muž, žena, s deťmi, bez detí... osud sa s nami hrá v každej životnej situácii a mnoho z nás sa v živote ocitne v takej, kedy je potrebné rozlúčiť sa s tým, čo bolo, a privítať čokoľvek nás čaká. Vstúpiť do nového vzťahu je vždy ťažké, obzvlášť ak máme deti alebo iné záväzky. Ale v konečnom dôsledku zostáva všetko na nás. Na čo by sme si mali odpovedať, než vstúpime do nového vzťahu?

Niekedy je totiž to, že „priťahujeme nesprávnych partnerov“ vlastne len dôsledok skutočnosti, že ich nedokážeme selektovať. Dokiaľ totiž sami nevieme, čo chceme, je všetko len pokus, nie výber. Ako si trošku uľahčiť cestu ku kvalitnému vzťahu? Tak, že začneme sami u seba.

Som pripravený/á?

To je klišé, že? Keď sa ale oprostíte od tejto konotácie, začnú vznikať otázky. Vzťah, a ten nový obzvlášť, je niečo, čo zaberá naozaj veľa energie i ostatných kapacít. Ako ste na tom so starostlivosťou o rodinu? Ako to máte v práci? Čo vaše záväzky? Máte dosť času na to venovať sebe i partnerovi to, čo by ste si na začiatku zaslúžili? Budete mať priestor sa dobre spoznať? Nevydali ste sa teraz náhodou na cestu osobného rozvoja, nepotrebujete všetku energiu na nasledovanie svojich cieľov? Nemôže sa stať, že nejakú obeť časom partnerovi budete vyčítať?

Dostali sme sa naozaj cez svoj minulý vzťah?

Toto veľmi dobre dopĺňa, ilustruje a rozširuje predchádzajúci bod. Nechcete úplne v kútiku duše svoj predchádzajúci vzťah späť? Nehľadáte nový len ako pomocnú ruku na to, aby ste prestali myslieť na predchádzajúci. Nikto nechce byť „prievozník“ a málokto si ním byť zaslúži. Buďte fér k sebe i svojmu potenciálnemu budúcemu partnerovi.

Čo v predchádzajúcom vzťahu nefungovalo?

Povedať si toto nahlas, respektíve formulovať si, čo by malo byť do budúcnosti inak, je extrémne podstatné. Poučiť sa zo svojich chýb aj z nedostatkov ostatných je dôležité, každá skúsenosť sa počíta, aj keď sme sa vďaka nej naučili skôr to, čo nechceme. Alebo nemôžeme dať. Alebo nevieme.

...a čo v ňom fungovalo?

Je potrebné vedieť rozoznať pozitívne veci, vidieť aj to, čo je dobre. Ak vám to nešlo vo vzťahu predchádzajúcom, možno by bolo dobré na tom zapracovať pre vzťah budúci. Je možné, že vám chýba vhľad do vlastných vzťahov. Trebárs ste tie dobré ešte nezažili. Ak si viete spomenúť len na veci, ktoré nedopadli dobre, pozrite sa okolo seba. Možno poznáte pár, ktorý pokladáte za zdravý, keď už nie ideálny. Inšpirujte sa, formulujte si požiadavky, povedzte si, cez čo nejde vlak.

Aký vzťah vlastne hľadáme?

Trebárs sme zrovna vo fáze, kedy napríklad dlhodobý a vážny vzťah by bol na prekážku našej dlho vybojovávanej slobode. Môže byť moc skoro alebo moc nevhodná doba na čokoľvek, posaďte sa sami so sebou a prehovorte si do duše, čo vlastne od vzťahu očakávate? Raz týždenne zábavný večer alebo dlhodobá podpora, súznenie a potenciál „žili šťastne až do smrti“?

Zdieľate hodnoty?

Ak máte záujem o dlhodobý vzťah, ten zďaleka nestojí len na rovnakých záujmoch, obľúbenom jedle, knihách, filmoch alebo hudbe. Postoje, názory, globálne presvedčenie, viera, vízia. Chcete, aby tento človek vychovával vaše deti? Bude im schopný odovzdať to, čo by ste im chceli odovzdať vy sami? Nie je niečo v jeho svetonázore vo veľkom rozpore s tým vaším?

Máte radi sami seba?

Klišé, ktoré silne konkuruje bodu číslo jedna. Ale rovnako tak, pri bližšom skúmaní vyjdú najavo skutočnosti, ktoré je potrebné vziať do úvahy. Je pravdepodobné, že človek vie milovať druhého, aj keď nemiluje sám seba. Ale zároveň na partnera kladieme veľké nároky - nechceme po ňom len obyčajný cit, ale zároveň ho máme ako svoje vlastné zrkadlo, ktoré by mal nastavovať našim vlastným slabým aj silným stránkam. Bohužiaľ, miesto objektivity budeme partnera vnímať ako nástroj na vlastné sebahodnotenie. To môže viesť k pretvárke a nedostatku úprimnosti, bez ktorej vzťah nemôže byť skutočný. A čo viac? Môžete partnerove prejavy lásky spochybňovať, neveriť im a byť voči nim podozrievaví. A to neznie úplne ideálne.

Ako sa správame v partnerovej prítomnosti?

Slovami klasika, partner by mal prebúdzať to najlepšie v nás. Pozorujte sa. Ste v jeho prítomnosti dostatočne svojskí, uvoľnení? Máte toľko priestoru, koľko potrebujete a chcete? Neobmedzujete sa v názoroch alebo správaní? A ak áno, tak tým dobrým spôsobom? Učí vás partner, inšpiruje?

Predstavíme partnera svojim priateľom a rodine hrdo?

„Pozrite sa všetci, TOTO je môj chlap.“ „TÁTO ženská patrí ku mne, to je, čo?“

Chcete, aby bolo takto zamýšlané o vás? Výborne. A vidíte tak svojho partnera? Ste na neho v spoločnosti pyšní? Nemáte strach ho priviesť domov a ukázať ho ako „svoju voľbu“? Budú ho rešpektovať a mať ho radi? Môžu ho mať radi za to, ako sa vďaka nemu cítite?

Vzťah a osoba

Možno na ňom (na nej) nie je nič zlé. Možno naopak, sú to skvelí ľudia. Vykladáte im radšej o sebe, než ich počúvate? Chcete ich ako poslucháča, ako svoje publikum? Možno proste len vzťah nechcete, nepotrebujete. Ak vám vyhovuje byť sami, nie je na tom nič zlé. Ale akonáhle príde človek, vďaka ktorému sa budete chcieť vzdať svojho pokoja, ktorý ste si vybojovali a mnohokrát aj draho vykúpili, spoznáte to.

Ak ste pri odpovediach na otázky váhali, možno je čas na druhý rozhovor, ktorý sami so sebou povediete. A to na tému: Je lepšie byť sám alebo vo vzťahu, o ktorý zasa toľko nestojíme?