5 nenásilných ciest, ako učiť deti zaobchádzať s peniazmi

Pamätáte si ešte doby, kedy ste si sporili v pokladničke každý drobný peniažtek? Kedy vám päť korún od babičky na prilepšenie prišlo ako hotový poklad? A pamätáte si tiež, ako ste peniaze z pokladničky potom míňali? Pretože finančné návyky (aj keď sa nejedná ešte o žiadnu zodpovednosť alebo horibilné sumy) vznikajú u detí okolo nástupu na základnú školu. A preto je to vek, ktorý je potrebné podchytiť a dať deťom do života jednu z najlepších vecí vôbec - finančnú zodpovednosť.

Rovnako, ako všetko ostatné - čo sa v mladosti naučíš, v starobe akoby si našiel. A opäť rovnako, ako na všetko ostatné, majú aj na finančnú zodpovednosť a akýsi „ekonomický management“ obrovský vplyv rodičia. A ako teda na to?

Buďte príkladom. Všetci vieme, že deti sú ako huby, nasajú do seba úplne všetko, čo vidia, počujú a môžu napodobňovať. A to, čo nechceme, to si vezmú za svoje ako prvé (len si spomeňte, slovo „babička“ jednoducho nie a nie vysloviť, ale akonáhle začujú *****, majú ho v slovníku okamžite). Takže pozitívny model a dobrý príklad sú hlavné. Na dennej báze by sa deti v rodine mali stretávať s rozumným prístupom k peniazom - plánovaním nákupov a rozpočtov na ne, šetrením respektíve nemíňaním za zbytočnosti a podobne.

Myslite na budúcnosť. Dnes už je relatívne bežné s prvým vreckovým zaobstarať dieťaťu tiež prvý bankový účet. Tak prečo k nemu nepridať i sporiaci? Môžete sľúbiť, že to, čo si za mesiac našetřia, vy zdvojnásobíte. Tiež stanovte prísne podmienky, k čomu sú peniaze na sporiacom určené, robte si spoločne každý mesiac „uzávierku“, debatujte nad príjmami a výdavkami. Tip Mimibazara: Ak chcete, aby vaše dieťa malo lepšiu šancu s peniazmi vychádzať a tiež nejaké našetriť, stanovte vreckové na týždeň, nie na mesiac. Mesiac je predsa len veľmi dlhá doba na plánovanie.

Zapojte deti do rodinných financií. Samozrejme nemyslíme hypotéky, investície a podobne. Ale plánovanie nákupov, platenie nájmu, služieb, internetu a tak ďalej, to sú veci, o ktorých by deti mohli vedieť. A s niektorými aj pomôcť. Čo tak skúsiť naplánovať na jeden deň jedálniček s obmedzeným rozpočtom? Nech si potomok porovná svoje predstavy a nároky s realitou. A peniaze môžete prepočítavať napríklad na Lego alebo na zmrzliny.

Nechajte ich čakať. Ak vaša ratolesť vznesie požiadavku na niečo, čo by naozaj chcela, nie je úplne vhodné zaobstarať to druhý deň. Keď ste si kupovali rodinné auto, tiež to nešlo zo dňa na deň. Schopnosť si počkať na niečo, čo chcú, oceníte predovšetkým s nástupom puberty. Môžete si navrhnúť systém šetrenia na konkrétnu vec, môžete vymyslieť väčšie zapojenie v domácich prácach, môžete motivovať. Môžete ukázať, že vždy je to niečo za niečo, ale že pri dodržaní podmienok a trpezlivosti ciele dosiahnu.

Nechajte deti robiť chyby. Poznáte to. Deti chcú všetky svoje peniaze minúť za hračku, o ktorej vy už dopredu viete, že ich bude baviť len chvíľku a potom poletí do kúta do prepadliska dejín. Aj keď vás to bude stáť veľa psychických síl, nechajte ich. Nech si pocit, aké to je, minúť všetky peniaze za „úplnú blbosť“ vyskúšajú, kým tá „blbosť“ stojí len pár korún. Vedomie, že sa nemajú na koho iného hnevať než na seba, že nemôžu na nikoho hodiť vinu za to, že zrazu nemajú peniaze, si zapamätajú.