Ako učiť deti poctivosti

Vychovať zo svojho dieťaťa poctivého človeka nie je tak jednoduché, ako trebárs naučiť ho zaviazať si šnúrky. Rozhodne to od vás bude vyžadovať viac času, ale vklad, ktorý tým dieťaťu dávate, bude zúročovať celý svoj život. A koniec koncov aj vy budete v jeho dospelosti pokojnejšie spať, keď budete vedieť, že neklame, nepodvádza a nebojí sa stáť si za svojím názorom. A pritom stačí pár jednoduchých zásad, ktoré pri výchove dodržiavať... a ísť príkladom.

1. Úprimnosť je bezpečná

Dieťa musí cítiť, že je bezpečné povedať vám pravdu a veci tak, ako ich naozaj myslí. Ak dieťa nahnevane zahodí hračku a vy mu ju schováte, môže si na vás vyliať zlosť. Vy mu umožníte sa vykričať a až keď sa upokojí, situáciu s ním preberiete. Touto stratégiou učíte deti, že s vami môžu hovoriť úprimne, bez toho aby ste sa nechali zviesť k hnevu alebo kriku. Na tieto situácie ale musíte byť pripravení, zhodou okolností k nim dochádza na miestach s hustým výskytom ľudí, ktorí mali deti už dávno, alebo vôbec nie, a napriek tomu sa vám snažia usilovne radiť. Možno vám pomôže uvedomiť si, že ste tu pre svoje dieťa a situácia sa deje preto, aby sa niečo nové naučilo.

2. Keď klamať je ľahšie ako hovoriť pravdu

Poctivosť dieťaťa podporíte tak, že sa vyhnete priamej konfrontácii v situácii, v ktorej je pre deti ľahšie zaklamať. Keď sa spýtate, či pokreslilo farbami stenu, i keď ste ho u kreslenia videli, dočkáte sa zrejme lži zo strachu. Lepšie je povedať niečo v zmysle: „Klárka, nemyslím si, že je práve najlepší nápad čmárať po stene v obývačke,“ a následne ponúknuť iné miesto na výtvarnú sebarealizáciu.

Dokonca aj dospelý pri otázke: „Kto si vzal posledný keks?“ máličko znervóznie, že možno urobil niečo zlé. Zdravá odpoveď by mohla znieť nejako takto: "Bol som to ja a moc som si na nej pochutnal.“ Ale kto by predsa sem tam nezapieral?

3. Buďte príkladom

Nikdy neklamte svojim deťom a to ani neúmyselne. Myslíte si, že vám sa to nemôže stať? A čo veta: „Vrátim sa za pár minút,“ keď ste potom preč niekoľko hodín. Nasledujúce nevinné lži pomaly učia vaše dieťa, aby vám až tak úplne nedôverovalo:

1. „Je to liek. Chutí to dobre.“- V skutočnosti to chutí ako náplň do zapaľovača.

2. „Nebude to bolieť.“ - Gestapom schválená mučiaca taktika.

3. „Zájdeme tam kúpiť len jednu vec.“ - Za dve dlhé hodiny neskôr sme stále v tom rovnakom obchode.

4. „Pôjdeme na chvíľu na návštevu k tete XY.“ - Akýkoľvek čas strávený u tety XY je neúnosne nudný.
   
   

Tieto a podobné biele lži môžete nahradiť oznámením jasnejším a tiež o poznanie pravdivejším:

1. „Tento liek ti pomôže cítiť sa lepšie.“

2. Neupozorňujte vopred na bolesť. A keď to inak nejde, povedzte: „Nebude to práve príjemné.“

3. Buď zoberte jednu vec a opustite obchod, alebo priznajte: „Musím tú nakúpiť a neviem, ako dlho to potrvá.“

4. „Ideme k tetuške XY. Budeme tam do 11:30. „Požičajte deťom hodinky a nechajte ich sledovať čas do vášho odchodu.
   
   
   Vtipkovanie a irónia
   

Žarty a škádlenie môžu byť skvelou zábavou. Buďte však opatrní, keď si robíte žarty z detí. Malé deti nerozumejú irónii a chýba im skúsenosť rozoznať, čo je a čo nie je vtip. Preto si všetko, čo im poviete, berú k srdcu.

A ak sa dostanete so svojimi deťmi do bodu, kedy za všetkým, čo poviete, bude nasledovať pochybovačné „vážne?“, mali by ste niektoré vtipy odložiť na neskôr, až vám zase začnú dôverovať.